Z časového hľadiska rozlišujeme:
- krátkodobú fiškálnu nerovnováhu. Označuje sa pojmom rozpočtový deficit
- dlhodobú fiškálnu nerovnováhu. Označuje sa pojmom verejný dlh
Fiškálna nerovnováha predstavuje nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a rozpočtovými výdavkami na konkrétnej úrovni verejného rozpočtu. Názory na deficit štátneho rozpočtu sa rôznia. Krátkodobá rovnováha je schodok štátneho rozpočtu vykázaní v priebehu 1 roka.
Vyrovnaný rozpočet môže byť len teoretický. Prakticky len za jeden jediný deň, a to len za predpokladu, že bol rozpočet schválený ako vyrovnaný a jedine 1. 1. b. r. Počas celého rozpočtového obdobia je buď schodkový, alebo prebytkový.
Častejšie je schodkový. Prebytkový je málokedy (napr. na konci marca, keď sa podávajú daňové).
Deficit štátneho rozpočtu:
- štrukturálny
- cyklický
- celkový
Deficit i prebytok môže vzniknúť 3 spôsobmi:
Prebytok:
- Príjmy rastú rýchlejšie ako výdavky. Toto je typické pre obdobie expanzie.
- Príjmy rastú, ale výdavky klesajú – takáto situácia môže nastať v štádiu expanzie a keď súčasne vláda uplatňuje reštriktívnu fiškálnu politiku. Automatickými zabudovanými stabilizátormi sa spomaľuje rast disponibilného dôchodku (progresívna daň). Takáto situácia je vítaná, keď krajina má pomerne vysoký dlh, keď sa jej naakumulujú finančné prostriedky na zníženie verejného dlhu.
- Príjmy rastú, výdavky sa nemenia, resp. výdavky klesajú a príjmy sa nemenia – skôr matematické ako praktické úvahy.
Schodok:
- Príjmy sa nemenia, ale výdavky rastú – napr. potrebou riešenia infraštruktúry, ide o výdavkový šok, ktorý spôsobí zvýšenie kapitálových výdavkov, ktoré nie je možné kryť z bežných príjmov.
- Klesajú príjmy a rastú výdavky – prípad hospodárskej recesie. Klesá ekonomická aktivita, klesajú príjmy, klesajú daňové výnosy. Taktiež dochádza k rastu nezamestnanosti, čo spôsobuje tlak na rast vládnych výdavkov. Táto situácia je pomerne nepriaznivá.
- Príjmy klesajú a výdavky sa nemenia – pri daňových reformách, keď dôjde k poklesu daňového výnosu v dôsledku zúženia daňovej základne alebo poklesom daňovej sadzby (ceteris paribus).
Z hľadiska štruktúry môžeme hovoriť o deficite bežného rozpočtu a kapitálového rozpočtu. Kapitálový rozpočet zabezpečuje financovanie investícií a tie sú spravidla dlhšie ako jeden rok a sú finančne podstatne náročnejšie.
Z hľadiska vzniku a riešenia je potrebné riešiť deficit na štrukturálny a deficit cyklický. Štrukturálny je tzv. aktívny a vzniká v dôsledku uplatňovania hospodárskej politiky vládou, preto má názov aktívny, pretože vzniká cieľavedomo. Cyklický deficit je tzv. pasívny deficit, ktorý vzniká v dôsledku cyklického vývoja ekonomiky, t. j. v štádiu recesie.
Celkový deficit = primárny deficit + úroky z verejného dlhu.
Primárny deficit je schodok rozpočtu v danom roku. Prostredníctvom primárneho deficitu možno hodnotiť aktivitu vlády. Úroky z verejného dlhu sú dôsledky činnosti predchádzajúcich vlád.
Príčiny rozpočtového deficitu
Rozpočtový schodok môže byť spôsobený tak na strane príjmov, ako i na strane výdavkov.
- Vnútorné faktory
Vnútorné faktory ovplyvňujú aktívny deficit (štrukturálny).Patria sem:
- expanzívny charakter fiškálnej politiky (znižovanie daní, zvyšovanie výdavkov)
- časové rozloženie výdavkového šoku (z rôznych dôvodov môže byť nátlak na vládne výdavky, napr. pri zlej infraštruktúre ich modernizáciou sa zvyšujú výdavky, pri prírodných katastrofách…), pričom výdavkový šok je potrebné patrične kryť
- časové rozloženie daňového zaťaženia
- vládny populizmus
- Vonkajšie faktory
Vonkajšie faktory ovplyvňujú pasívny deficit (cyklický).Patria sem:
- kolísanie tempa ekonomického rastu hospodársky pokles a rast nezamestnanosti
- rast cien základných surovín – cenové šoky základných surovín (napr. ropné šoky) spôsobujú rast cien tovarov a služieb (kúpime 4 lavice nie po 400 €, ale po 500 €)
- depresia vo svete – pokles vývozu => zníženie nezamestnanosti
- vývoj úrokovej miery, resp. jej rast – keď sa vykáže deficit rozpočtu môže vláda zobrať úver, vydávať obligácie, ale tie môže predávať i v zahraničí. Tým vzrastie dopyt po domácej mene, vzrastie úroková miera (ak sa nemení dopyt), to spôsobí pokles hrubé domáce investície, ale poklesne i spotrebiteľský úver. Keď poklesne Ig, poklesne i výroba a poklesne i nezamestnanosť.
- úrok z verejného dlhu – môže zvýšiť štátny deficit
- mimoriadne udalosti
Možnosti krytia deficitu
- vyrovnanie rozpočtu z prebytkov vytvorených v minulom rozpočtovom období
- peňažné krytie
- dlhové krytie emitovaným vládnych obligácií
- krytie aktívami (predaj štátnych aktív (majetky a podniky štátu))