Podnikateľské riziko

Podnikateľské riziko je nebezpečenstvo, že dosiahnuté výsledky podnikania sa budú odlišovať od predpokladaných výsledkov.

Neúspešnosť podnikania je napríklad v procesoch, ako je zavádzanie nových výrobkov na trh, podnikový výskum a vývoj – 50% nákladov ide na výrobky, ktoré sa trhu nikdy neobjavia.

Podnikateľské riziko – nebezpečie, že dosiahnuté výsledky podnikania sa budú odlišovať od predpokladaných výsledkov (+/-).

Neistota (uncertainty) – neurčitosť, náhodnosť podmienok a výsledkov javov či procesov nemožnosť spoľahlivého stanovenia budúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú hospodársky výsledok.

Riziko (risk) – keď je možné (pomocou štatistických metód) kvantifikovať pravdepodobnosť jednotlivých alternatív. Nebezpečie, že dosiahnuté výsledky sa budú líšiť od predpokladaných výsledkov (t.j. predpokladá sa, že ide o merateľné odchýlky).

Pri zohľadňovaní rizika je nutné použiť niekoľko variánt (alternatív) riešenia.

Príčiny (druhy) rizika

• závislosť od podnikateľskej činnosti: objektívne, subjektívne a kombinované riziko
• činnosti podniku:
  • prevádzkové riziko – riziko štrajku, havárie strojov, úrazov,
  • trhové riziko – súvisiace riziko odbytu, cien, kurzov
  • inovačné riziko – zavádzanie nových produktov, technológií
  • investičné riziko – súvisí s alokáciou peňažných prostriedkov do hmotného a nehmotného majetku, dlhodobého finančného majetku
  • finančné riziko – riziko vyplývajúce z používania rôznych druhov kapitálov, z ktorých sa financujú podnikateľské aktivity
  • celkové podnikateľské riziko – riziko zahŕňa v sebe všetky uvedené riziká
• závislosť na celkovom ekonomickom vývoji
  • systematické riziko
  • nesystematické riziko
• možnosť ovplyvnenia: ovplyvniteľné riziko a neovplyvniteľné riziko

Rizikové činnosti:

1. riziko stratégie (inovačné, investičné riziko)
2. riziko výkonnosti (prevádzkové, trhové riziko)
3. riziko financií a likvidity

• zvýšenie zadlženia – ↑ variabilita zisku na akciu, ↑ riziko insolvencie
• postoje k riziku – postoj je daný užitočnosťou peňazí (individuálny faktor). Ak na os X nanesieme užitočnosť a na os Y množstvo peňazí, potom užitočnosť v reálnom živote bude daná logistickou krivkou s individuálnym bodom nasýtenia. Konkávnosť krivky znázorňuje zákon klesajúceho úžitku.
• averzia k riziku – logistická krivka (užitočnosť rastie menej ako lineárne)
• sklon k riziku – exponenciálna krivka (užitočnosť rastie rýchlejšie ako lineárne)
• neutrálny postoj – lineárna krivka

Faktory ovplyvňujúce postoje k riziku môžu byť osobné vlastnosti subjektu, ekonomické postavenie podniku, systém motivácie pracovníkov.

Ochrana proti riziku môže byť zabezpečená identifikáciou rizika (príčiny, druh), meraním stupňa rizika, kvantifikáciou vplyvu rizika na podnikateľskú činnosť.

Ochrana proti riziku (rozloženie, presun rizika). Odstránenie príčin (ofenzívny prístup) ↔ zníženie nepriaznivých následkov (defenzívny prístup).

Ochrana proti riziku

Voľba právnej formy podnikania – pri každej forme podnikania je iné ručenie. Jednoduché obmedzovanie rizika – vymedzím si hranice, za ktoré nie som ochotný ísť.

Diverzifikácia rizika – rôznorodosť produktu, alebo geografická diverzifikácia, z hľadiska odberateľov/dodávateľov.

Ide o presunutie podnikania, delenie rizika, presunutie rizika, poistenie, etapová príprava a realizácia, tvorba rezerv v podnikoch.

Analýza rizika

1. Určenie kritických faktorov rizika IP
2. Stanovenie bodu zvratu IP – hodnota nejakej veličiny (objemu produkcie, ceny atd.) od ktorej sa projekt stáva nevýhodný (NPV = 0)
3. Kvantifikácia rizika pomocou štatistických metód a jeho dôsledkov na ekonomické kritéria projektu
4. Príprava a realizácia rôznych spôsobov zníženia rizika
5. Príprava plánu korekčných opatrení pre budúcnosť (pre určité kritické opatrenia)

Požadovaná výnosnosť a riziko

Ak sú peňažné toky (takmer) isté → bezriziková požadovaná miera výnosnosti (pre výpočet NPV, …). Ak sú neisté: + riziková prémia

Okrem rizika je potrebné zohľadniť aj likviditu, výnosové dôsledky projektu, riziká spojené s peňažným tokom projektu, dôsledky z hľadiska likvidity, investičný trojuholník.

Požadovaná riziková prémia vyplýva z podnikateľského rizika firmy, finančného rizika, rizika predajnosti cenného papiera, úrokového rizika.

Meranie rizika v investičnom rozhodovaní

Riziko je nutné kvantifikovať z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo, že dosiahnuté kapitálové výdavky a peňažné príjmy budú iné, ako predpokladané.

Stanovenie pravdepodobnosti jednotlivých peňažných príjmov (výdavkov) môže byť objektívne – na základe minulých údajov, alebo subjektívne – odborný odhad.

Očakávaná hodnota = priemerná očakávaná hodnota peňažných príjmov:

Priemerná očakávaná hodnota peňažných príjmov z projektu a smerodajná odchýlka peňažných príjmov IP. Ak porovnávané projekty majú približne rovnaké očakávané priemerné hodnoty:

• absolútny ukazovateľ vyjadrenia miery rizika
• variačný ukazovateľ – pre porovnanie rizikovosti projektov s podstatne odlišnými očakávanými priemernými hodnotami peňažných príjmov

Dane sú spôsobom, ako prilákať zahraničných investorov. Uvažujeme o peňažných príjmoch projektu = zisk po zdanení; daň zo zisku – reálny peňažný výdaj. Spôsob výpočtu peňažných príjmov z projektu po zdanení závisí od toho z čoho vychádzame:

• prevádzkový zisk pred zdanením (EBT – earnings before taxes)
• zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT – earnings before interest and taxes)
• zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením (EBDIT – earnings before depreciation, interest and taxes)

Dve časti:

Zisk (pred úrokmi a odpismi) znížený o daň – viac rizikový

Odpisový daňový štít – menej rizikový.

P – peňažný príjem z projektu po zdanení

T – daňový koeficient (daňová sadzba/100)

ZP – prevádzkový zisk

O – odpisy; I – úrok z úveru

Zu – zisk pred úrokmi a zdanením

Zuo – zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením

Pri všetkých troch postupoch musí vyjsť rovnaký výsledok:

Vnútorné výnosové percento je dynamická metóda, kde IRR je taká úroková miera, pri ktorej sa súčasná hodnota peňažných príjmov rovná (súčasnej hodnote) kapitálových výdavkov.

Ak IRR je vyššie ako požadovaná minimálna výnosnosť projektu (i), projekt je prijateľný.

Ak IRR je nižšie ako požadovaná minimálna výnosnosť projektu (i), projekt je neprijateľný.

Pri porovnaní dvoch projektov stále vyberáme projekt s vyšším vnútorným výnosovým percentom.

NPV a IRR sú založené na iných predpokladoch, čo sa týka reinvestovania príjmov:

• NPV použijeme, ak peňažné príjmy reinvestujeme za použitú úrokovú sadzbu i
• IRR použijeme, ak peňažné príjmy reinvestujeme za IRR (čo je nereálne).

Grafické znázornenie hľadania IRR iteračnými postupmi (ak máme funkciu 5. a vyššieho rádu):

, kde id je nižšia i (dolná i) ; ih je vyššia i (horná i).

Funkcie vyššieho ako 5. rádu nevieme riešiť, IRR iba odhadujeme. Pôjdeme metódou pokus-omyl. Zvolíme si také dve i, aby NPV1 > 0 a NPV2 < 0. Medzi týmito hodnotami leží hodnota IRR. Mám 2 body, cez ktoré preložím priamku a vyjadrím jej rovnicu (y = k . x + q). Vypočítam jej funkčnú hodnotu s priesečníkom osi x, dostanem odhadované IRR (označme ho ako ip). Na začiatku si stanovím, že odchýlka medzi priesečníkom priamky s osou x (ip)a funkčnou hodnotou NPV pri tejto hodnote bude ε (konkrétna hodnota, napr. 0,01). Získanú ip dosadím do funkcie NPV, a ak táto hodnota bude menšia ako ε, končím s výpočtom a s požadovanou presnosťou môžem povedať, že ip = IRR. Ak nie, tak hodnotu získanú hodnotu NPV považujem za nový bod a postup opakujem.

Príklad:

Ak vychádzame z obrázka, vyberáme z dvoch projektov, Projekt 1 a Projekt 2, ktorý projekt je na základe NPV a IRR výhodnejší?

Riešenie príkladu:

Ak sa pozrieme na situácia A, máme alternatívnu úrokovú sadzbu iC. Ak sa na tieto projekty pozrieme z hľadiska NPV, zvolíme Projekt 2, pretože ako jediný má NPV kladný. Zároveň, ak sa na situáciu pozrieme z pohľadu IRR, výhodnejší je Projekt 2, pretože IRR2 > IRR1.

Ak sa pozrieme na situáciu B, máme alternatívnu úrokovú sadzbu iB. Ak sa na tieto projekty pozrieme z hľadiska NPV, nevieme sa rozhodnúť, pretože obe projekty majú rovnakú hodnotu NPV. Musíme sa rozhodnúť na základe IRR. Vyberáme Projekt 2, pretože IRR2 > IRR1.

Ak sa pozrieme na situáciu C a posudzujeme projekty na základe NPV, výhodnejší je Projekt 1, pretože pri alternatívnej úrokovej sadzbe iA má vyššiu hodnotu NPV. Ale, ak sa na to pozrieme z hľadiska irr, irr2 > irr1, znamená to, že podľa IRR by sme mali vybrať projekt 2. Pri tejto situácii sa rozhodujeme na základe NPV.

1. Priemerná výnosnosť projektu (rentabilita, účtovná výnosnosť)
   Vyjadruje v percentách výšku priemerného ročného zisku projektu po zdanení pripadajúca na priemernú hodnotu dlhodobého majetku obstaraného v rámci daného projektu.
2. Doba návratnosti projektu (pay-back period)
   Predstavuje dobu, za ktorú sa projekt zaplatí zo svojich ziskov po zdanení a odpisov. Vyjadruje likviditu projektu.
3. Tradičné metódy hodnotenia efektívnosti investičného projektu
   Ide tu o napr. dobu návratnosti. Tieto metódy používa ešte stále značný počet firiem. Niektoré projekty nie sú hodnotené vôbec, pretože sú považované za naliehavé, ekonomicky jasné, ale niekedy sa to môže objaviť ako hrubá chyba, keď nehodnotíme návratnosť projektu

• investície sociálneho charakteru, obnovovacie investície strojového zariadenia, …

V špecifických prípadoch sú však výsledky hodnotenia pomocou tradičných a moderných (dynamických) metód veľmi blízke (napr. ak IRR > 0,3 (30 %) a n > 10 rokov (doba životnosti) => IRR ≈ 1 / doba návratnosti

Priemerná výnosnosť (rentabilita) investičného projektu

Za efekt projektu považuje zisk, ktorý projekt prináša. Ide o priemerný ročný zisk po zdanení (to znamená, že nezávisí od doby životnosti projektu). Zohľadňuje: prevádzkové náklady, hodnotový rozsah projektu (odpisy, …), ceny výrobkov (výsledok projektu), objem produkcie,

Pre porovnanie: priemerná výnosnosť vs. požadovaná minimálna výnosnosť → absolútne kritérium (ne-/prijateľný projekt)

• Vp – priemerná výnosnosť investičného projektu; Zn – ročný zisk z projektu po zdanení; Ip – priemerná ročná hodnota dlhodobého majetku v zostatkovej cene

Kritérium: Vp > súčasná výnosnosť firmy ako celku, výnosnosť finančnej investície s rovnakým stupňom rizika

Ip – závisí od spôsobu odpisovania a na predpokladanej zostatkovej cene. Ak: lineárne odpisovanie a nulová zostatková cena (na konci životnosti projektu)  obstarávacia cena / 2

Nevýhody:

• berie do úvahy faktor času (zisky z rôznych rokov sa uvažujú rovnako)
• neberie do úvahy odpisy ako súčasť peňažných príjmov z investície a ďalšie peňažné príjmy, ale len účtovne vykazovaný zisk
• nezohľadňuje rozsah projektu (výroby)
• používa účtovnú zostatkovú hodnotu investičného majetku, nie trhovú

Doba návratnosti

Je to doba, za ktorú sa projekt splatí z peňažných príjmov, ktoré projekt zaistí (zo zisku po zdanení a s odpismi). Kritérium: doba návratnosti < požadovaná doba návratnosti

• odbory s výraznou inovačnou dynamikou (IT, elektronika, zdravotnícka technika) – 3-4 roky
• odbory s dlhším inovačným cyklom (hutníctvo, ťažké strojárenstvo) – 8-10 rokov

, kde I – obstarávacia cena (kapitálový výdaj; Zi – ročný zisk z investície po zdanení; Oi – ročné odpisy z investície; a – doba návratnosti.

Vzťah vyjadruje dobu, ktorá je nutná na pokrytie výdavkov príjmami z investície.

Výhodami sú jednoduchý spôsob výpočtu a ľahká interpretovateľnosť.

Nevýhody:

• neberie do úvahy faktor času
• neberie do úvahy príjmy z IP po dobe návratnosti
• nie je meradlom efektívnosti projektu, ale meradlom očakávanej likvidity projektu (ale nie likvidity podniku ako celku) – skôr ako doplnkové kritérium

Diskontovaná doba návratnosti – uvažuje diskontované hodnoty príjmov (ziskov, odpisov).

Požadovaná výnosnosť

Je to výnosnosť, ktorú považuje investor ako minimálnu kompenzáciu za odloženú spotrebu a kompenzáciu za podstúpené riziko, ide o diskontnú sadzbu, prostredníctvom ktorej sa odhaduje NPV, preto je dôležité správne odhadnúť požadovanú výnosnosť.

Očakávaná výnosnosť – na základe plánovaných peňažných príjmov a plánovaných kapitálových výdajov, očakávaná výnosnosť by mala byť rovná alebo vyššia ako požadovaná

Požadovaná výnosnosť projektu – požadovaná výnosnosť ako celku, jej priemerný náklad kapitálu + upravená o rizikovú prémiu projektu = priemerné náklady kapitálu (náklady, ktoré podnik platí za získanie rôznych zdrojov financovania svojho rozvoja). Ak sa projekt svojim rizikom a kapitálovou štruktúrou výrazne líši od celkového rizika podnikania firmy = potrebné prispôsobiť požadovanú výnosnosť (≠ priemerné náklady kapitálu)

Zvýšené riziko projektu znamenajú vyššie priemerné náklady kapitálu (o rizikovú prirážku)

Znížené riziko projektu znamená znížené priemerné náklady kapitálu (nemôžu byť však nižšie ako minimálna bezriziková výnosnosť).

Požadovaná výnosnosť projektu je zhodná s pojmom výnosnosť na kapitálovom trhu pre investičné vklady s rovnakým stupňom rizika (za podmienky rovnováhy na efektívnom kapitálovom trhu).

Požadovaná výnosnosť projektu ≠ trhová úroková miera úveru na konkrétny projekt. Je potrebné rešpektovať požiadavky všetkých vkladateľov dlhodobého kapitálu, nie len úveru.

Odvodzuje sa od priemerných nákladov kapitálu podniku ako celku

Priemerné náklady kapitálu (cena kapitálu) – náklady, ktoré podnik vynaloží

Bezriziková výnosnosť – výnosnosť takých investícií, ktoré neprinášajú žiadne (minimálne) riziko (cca investície do štátnych obligácií). Výnosnosť projektu by nemala klesnúť pod túto výnosnosť. Nie je konštantná – mení sa v závislosti od reálnej výnosnosti a očakávanej inflácie.

• Bezriziková výnosnosť reálna – požadovaná výnosnosť z projektu, ak neexistuje inflácia – závisí na dopytu a ponuke kapitálu v celej ekonomike (situácia na kapitálovom trhu)
  Inflácia → zníženie kúpnej sily peňazí  investor požaduje kompenzáciu

Ak sa projekt neodlišuje od celkového rizikového profilu celej firmy: požadovaná výnosnosť

projektu = priemerné náklady kapitálu celej firmy.

Priemerné náklady kapitálu celej firmy – odrážajú požadovanú úrokovú mieru veriteľov podniku a požadovanú výnosnosť majiteľov (kmeňových a prioritných) akcií a ostatných vkladateľov dlhodobého kapitálu. Je potrebné zohľadniť štruktúru investorov

Reálna výnosnosť – výnosnosť v bezinflačnom prostredí (inflácia = 0). Je ovplyvnená vzťahom medzi ponukou a dopytom po kapitále na kapitálovom trhu.

Prevádzkový zisk pred zdanením – zisk definovaný ako rozdiel medzi prevádzkovými výnosmi a prevádzkovými nákladmi, pričom súčasťou prevádzkovými nákladmi sú aj odpisy, úroky z úverov.

zisk pred úrokmi a zdanením = prevádzkový zisk + úroky + odpisy

zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením = prevádzkový zisk + úroky z úverov + odpisy

odpisový daňový štít = odpisy * daňová sadzba

úrokový daňový štít = úroky z úverov * daňová sadzba

leasingový daňový štít = leasingové splátky * daňová sadzba

Neutrálna inflácia – ceny výstupov rastú rovnako ako cena vstupov.

Priemerný ročný index inflácie – geometrický priemer ročných indexov inflácie.

Požadovaná miera výnosnosti projektu

1. náklad kapitálu – stimul (brzda) k investovaniu
2. nástroj výberu investičného projektu
3. zohľadňovanie faktoru času – zloženým úrokovaním rešpektuje čas (čím dlhší časový úsek, tým podstatnejší vplyv)

Ak je požadovaná miera výnosnosti projektu:

1. premenlivá – vzdialenejšie peňažné toky – väčšie riziko
2. konštantná – diskontná sadzba za vzdialenejšie časové toky to už berie do úvahy zdanenie zisku.

i_r = i_n . (1-T) ,kde i_r – úroková miera po zdanení; I_n – úroková miera pred zdanením; T – daňový koeficient (daňová sadzba)

Aj úroky z úveru (súčasť priemerných nákladov kapitálu) musia zohľadňovať daňový koeficient – inak sa zvyšuje požadovaná výnosnosť potom klesá NPV. Je potrebné aktualizovať peňažné toky z investície.

Náklady kapitálu

Náklady (cena) kapitálu – výdaj, ktorý musí zaplatiť podnik za získanie rôznych foriem kapitálu (dlhu, akciového kapitálu, nerozdeleného zisku a pod.); alebo miera výnosnosti požadovaná investormi, ktorí vkladajú peniaze do podniku (t. j. súvisí s mierou rizika, ktoré investor podstupuje pri investovaní); alebo: minimálna výnosnosť, ktorú podnik musí dosiahnuť z nových investícií (predpokladá sa, že tá nová investícia je rovnako riziková ako doterajšie podnikanie) – v % z hodnoty kapitálu.

Náklady kapitálu = priemerné náklady celkového kapitálu používaného podnikom.

Náklady jednotlivých druhov kapitálu – výdaj, ktorý podnik musí zaplatiť za získanie príslušných druhov kapitálu (napr. náklady dlhov, prioritného kapitálu, kmeňového kapitálu a pod.).

Priemerné náklady celkového podnikového kapitálu – priemerný výdaj, ktorý podnik musí zaplatiť za získanie všetkých druhov kapitálu. Závisia od nákladov jednotlivých druhov kapitálu, od podielu jednotlivých druhov kapitálu na celkovom kapitále podniku.

Náklady na obstaranie kapitálu – závisia od doby splatnosti kapitálu, stupňa rizika, ktoré investor podstupuje a od spôsobu úhrady nákladov kapitálu podnikom.

Čím je dlhšia doba splatnosti, tým viac rastie náklad kapitálu. Riziko, ktoré investor podstupuje, tiež zvyšuje náklad kapitálu.

Ak náklady kapitálu znižujú daňový základ, znižuje to náklad kapitálu. Ak sú náklady kapitálu hradené zo zisku po zdanení → drahšie.

Druhy kapitálu (podľa rastúcich nákladov): krátkodobý dlh (krátkodobý cudzí kapitál), strednodobý a dlhodobý dlh, akciový kapitál (aj nerozdelený dlh).

Náklady dlhu

Kapitál formou dlhu, emisiou obligácií. Úrok z úveru znižuje zisk pre účel zdanenia.

kde E – emisné náklady (podiel z hodnoty emisie v trhovej cene); i – úrok z obligácií.

Ak trhová cena obligácie sa nerovná nominálnej cene obligácie → potrebné vypočítať: výnosové percento do doby splatnosti:

Náklady akciového kapitálu upisovaním prioritných akcií

Náklady nerozdeleného zisku

Nerozdelený zisk – časť zisku po zdanení, tvorbe rezervných fondov, vyplatení dividend. Podobne ako náklady na získanie kmeňových akcií (ale tu nie sú žiadne emisné náklady).

Náklady finančnej tiesne

Finančná tieseň – ak firma začne nedodržiavať svoje záväzky voči veriteľom.

Náklady úpadku – všetky priame a nepriame náklady, ktoré sú následkom finančných problémov firmy. Náklady vyplývajúce z konfliktu záujmov medzi majiteľmi akcií a manažérmi, či veriteľmi.(manažérmi – výhodnejšie ceny akcií pre manažérov, kontrola činnosti manažérov (audity); veriteľmi (vlastníkmi obligácií) – obmedzenie vyplácania dividend, ďalších emisií obligácií,…)

Priemerné náklady kapitálu

Používa ako základ stanovenia požadovanej výnosnosti, stanovenie optimálnej výšky celkových kapitálových výdavkov podniku; rozhodovacie kritérium pre výber optimálnej kapitálovej štruktúry podniku.

Pri stanovení požadovanej výnosnosti je potrebné zohľadniť štruktúru kapitálového krytia projektu - či je rovnaká ako kapitálová štruktúra podniku); a podnikateľské riziko projektu - či je rovnaké ako podnikateľské riziko firmy ako celku.

Náklady jednotlivých druhov kapitálu (a tým aj priemerné náklady kapitálu) závisia od celkovej výšky kapitálu. Medzné (marginálne) priemerné náklady kapitálu – náklady ďalšieho prírastku kapitálu firmy.

Pre výpočet celkovej optimálnej výšky kapitálových výdavkov podniku – pokiaľ ešte realizovať investičné projekty.

Využívajú sa na porovnanie priemerných ročných nákladov porovnateľných investičných variánt projektov (rovnaký výstup z projektov). Vypočítavajú sa podľa vzťahu:

kde R – ročné priemerné náklady; O – ročné odpisy; i – požadovaná výnosnosť (úrok) – minimálna výnosnosť, ktorú musí projekt zaistiť; J – investičný náklad; V – ostatné ročné prevádzkové náklady (celkové prevádzkové náklady – odpisy).

Alebo podľa vzťahu:

kde L – likvidačná cena dlhodobého majetku, n – doba životnosti investície

Ide o porovnanie diskontovaných investičných a prevádzkových nákladov.

V prípade, že neuvažujeme o likvidačných nákladoch, potom platí vzťah:

kde D – diskontný náklad; J – investičný náklad; Vi – diskontované ostatné ročné prevádzkové náklady (celkové prevádzkové náklady – odpisy); N – doba životnosti

V prípdade, že uvažujeme s likvidačnými nákladmi, použijeme vzťah:

kde L je diskontovaná likvidačná cena investície

Stále porovnávame projekty s rovnakou dobou životnosti! Ak máme rozdielnu životnosť dvoch dvoch projektov, treba previesť na spoločnú dobu životnosti prostredníctvom ekvivalentu priemerných ročných nákladov:

Rovnaký reinvestičný predpoklad ako NPV (preto je v čitateli i, pretože je reálne investované peniaze reinvestovať „trhovou“ úrokovou sadzbou i a nie IRR).

IRRM , alebo MIRR je taká miera výnosnosti (úroková miera), pri ktorej sa kapitálový výdaj rovná diskontovanej terminálovej hodnote investičného projektu.

Terminálová hodnota IP = suma budúcich hodnôt jednotlivých peňažných príjmov projektu ku koncu životnosti projektu, vypočítaný podľa požadovanej výnosnosti projektu.

Vychádza sa zo vzorca:

Investície

Investície predstavujú použitie úspor k výrobe kapitálových statkov, za čím sa môže skrývať vývoj nových technológií, získanie ľudského kapitálu, postavenie budov a pod. Investície znamenajú obetovanie istej dnešnej hodnoty za účelom budúcej, teda neistej hodnoty. Predstavujú rozdiel medzi HDP a spotrebou

Hrubé investície predstavujú prírastok investičných statkov (investičného majetku) za isté časové obdobie. Kvantitatívne to môžeme vyjadriť ako prírastok hmotného a nehmotného investičného (dlhodobého) majetku a zásob.

Čisté investície sú hrubé investície znížené o znehodnotený kapitál.

Miera investície je relatívny ukazovateľ, ktorý vyjadruje podiel hrubých investícií na hrubom domácom produkte.

Investície podniku sú rozsiahlejšie väčšie výdavky, ku ktorým sa očakáva premena na budúce finančné príjmy behom dlhého časového obdobia. Väčšinou sa delia na hmotné, nehmotné a finančné investície.

Investície v najstaršom ponímaní predstavujú ekonomická činnosť, pri ktorej sa subjekt (jednotlivec, podnik, štát) vzdáva svojej súčasnej spotreby s cieľom zvýšiť svoju spotrebu v budúcnosti

Odložená spotreba, ktorá predchádza investovaniu je potom úspora z HDP.

Odložená spotreba sa delí na:

• nespotrebovaná súčasť HDP – vecne má podobu investičných statkov
• úspory domácnosti + firemné úspory (vo forme odpisov nerozdeleného zisku)

S = Y – C

S predstavuje úspory z HDP (odložená spotreba), Y predstavuje HDP, C predstavuje spotrebu

HDP – výdavková metóda

HDP (Y) sa pri abstrakcii od čistých vývozov a verejných výdavkov môže vyjadriť ako súhrn výdavkov na spotrebu a výdavkov na hrubé investície (I). To znamená nasledovné:

Y = C + I

Z predošlých dvoch vzťahov potom vyplýva, že I = S (čiže investície sa rovnajú úsporám).

Ak uvažujeme aj existenciu verejných výdavkov (G! a čistý vývoz (EX-IM), potom HDP zahŕňa okrem výdavkov na spotrebu a investícií aj tieto ďalšie výdavky, t.j.

HDP = C + I + G + (EX – IM)

Teda investície sa rovnajú rozdielu medzi HDP a súčtom spotreby, verejných statkov a čistého vývozu:

I = HDP – (C + G + EX – IM)

Účinky investícií

Investície majú zásadný vplyv na budúci vývoj HDP, spotreby a ďalších výdavkov

Rozoznávame dva druhy účinkov investícií:

1. dôchodkový účinok - vyvolá radu ďalších agregovaných výdajov a tým aj rast nominálneho HDP. Tento rast je vďaka výdavkovému multiplikátoru niekoľkonásobne vyšší ako samotná výška investície. Má okamžitý vplyv na dopyt po investičných a spotrebných statkov, prejaví sa bez oneskorenia.
   
   (o koľko vzrastie HDP, ak investície vzrastú o jednotku)
   V otvorenej ekonomike závisí nie len od hraničného sklonu k spotrebe (rast zvyšuje hodnotu multiplikátora), ale aj na hraničnom sklone k dovozu (rast znižuje hodnotu multiplikátora). Okamžitý vplyv na dopyt po investičných aj spotrebných statkoch.
2. kapacitotvorný účinok – pozostáva v obnove či zvyšovaní inštalovaných kapacít, dosiahnutých pomocou investovania
   • prejaví sa s oneskorením – až po dokončení investícií, obnove, rozšírení majetku, t.j. zvýšením výrobných kapacít, a teda strany ponuky.
   • umožňuje rast potenciálneho HDP

Investície majú okamžitý efekt aj význam pre dlhodobý rast. Je dôležité, aby oneskorenie medzi dôchodkovým a kapacitným účinkom investície nebolo príliš veľké, pretože inak dochádza k posilneniu inflačných tendencií v ekonomike!

Rozlíšenie investícií z makroekonomického hľadiska

Hrubé investície predstavujú prírastok investičných statkov za dané obdobie:

• tvorby hmotných fixných aktív (budovy, stroje, zariadenie)
• zmeny stavu zásob
• nehmotné fixné aktíva (licencie, know-how, …)

Miera investícií sa meria ukazovateľom miery investícií (meria intenzitu investovania) = tvorba hrubého fixného kapitálu/HDP. V USA sa pohybuje okolo úrovne 19 %, v Európe okolo 20 %.

Potrebné je zohľadniť najmä pri projektoch s dlhšou dobou životnosti (kde aj relatívne malá miera inflácie ma vplyv na peňažné príjmy)

Inflácia vplýva na nárast kapitálových výdavkov (obstarávacia cena investície, ocenenie obežného majetku zahrnutého do kapitálových výdavkov). Vplýva aj na peňažné príjmy z projektu (rast cien vyrábaných výrobkov, ale aj spotrebovaných materiálov, mzdových nákladov atď.) – vzťah medzi rastom realizačných cien a rastom cien vstupov (niekedy predpoklad neutrálnej inflácie). Diskontná sadzba (požadovaná výnosnosť) je ovplyvňovaná tiež . Stúpa (↓ diskontované peňažné príjmy) výstupy.

Pri NPV vplyv inflácie možno vyjadriť buď použitím nominálnej diskontnej sadzby, alebo použitím reálnej diskontnej sadzby.

Pri použití nominálnej diskontnej sadzby treba peňažný príjem vyjadriť v nominálnej podobe (vrátane očakávanej inflácie). Pri použití reálnej diskontnej sadzby treba peňažný príjem vyjadriť v reálnej podobe (nominálna znížená o vplyv inflácie). Výsledok musí byt rovnaký!

N = ((1 + R) . (1 + I)) – 1 , kde N – nominálna diskontná sadzba; R – reálna diskontná sadzba; I – koeficient inflácie

I – koeficient ročnej inflácie. NPVI < NPV. Môže však nastať: NPV > 0 (prijať projekt), ale NPVI < 0 (zamietnuť, najmä pri kapitálovo náročnejších projektoch).

Je dynamická metóda na hodnotenie efektívnosti investičných variánt. Efekt z investície je peňažný príjem z projektu (očakávaný zisk po zdanení, odpisy, resp. ostatné príjmy). Vypočíta sa ako rozdiel diskontovaných peňažných príjmov a (diskontovaných) kapitálových výdavkov.

Ak NPV je väčšie ako 0, investičný projekt je prijateľný, zvyšuje požadovanú mieru výnosnosti, zvyšuje trhovú hodnotu firmy.

Ak NPV je menšie ako 0, investičný projekt nie je prijateľný, znižuje požadovanú mieru výnosnosti, znižuje trhovú hodnotu firmy.

Ak NPV je rovný 0, investičný projekt je indiferentný, čo znamená, že je jedno, ktorý projekt si vyberieme.

Ak príjmy z investičných projektov sú pravidelné, využívame diskontované peňažné príjmy na určenie závislosti NPV od úrokovej miery alebo od peňažných príjmov.

Závislosť čistej súčasnej hodnoty od úrokovej miery: ak sa zvýši úroková miera, hodnota čistej súčasnej hodnoty projektu klesne.

Závislosť čistej súčasnej hodnoty od peňažných príjmov: ak sa zvýšia peňažné príjmy, hodnota čistej súčasnej hodnoty projektu tiež vzrastie.

Čistá súčasná hodnota optimálna obnova zariadenia

Používať zariadenie po celú dobu jeho životnosti alebo ho predať v priebehu životnosti a kúpiť nové.

Ak dôjde k väčším zmenám v peňažných tokoch behom životnosti projektu (pokles dopytu, zníženie nákladov ap.). Ak trhová cena majetku narastie omnoho rýchlejšie ako peňažné príjmy generované projektov (rast cien nehnuteľností, …).

Rozhodnutie o dobe obnovy zariadenia závisí na tom, že treba uvažovať všetky varianty obnovy zariadenia a je potrebné prepočítať ich na rovnakú dobu životnosti, resp. ekvivalent ročnej anuity.

• interné zdroje dlhodobého financovania
• externé zdroje dlhodobého financovania
• kapitálová štruktúra podniku
• náklady (cena) kapitálu
• priemerné náklady kapitálu
• náklady dlhu
• náklady prioritného kapitálu
• náklady kmeňového kapitálu
• náklady nerozdeleného zisku
• náklady finančnej tiesne
• medzné priemerné náklady kapitálu
• optimálny kapitálový výdaj podniku

Všeobecná charakteristika financovania podnikových investícií

Financovanie investícií – dlhodobé financovanie (peňažné prostriedky sú viazané na dlhšiu dobu), strednodobé financovanie: 1-5 rokov, dlhodobé financovanie: 5 a viac rokov.

Zlaté bilančné pravidlo: dlhodobý majetok podniku kryť dlhodobými zdrojmi, dlhodobým kapitálom; krátkodobý majetok môže byť financovaný aj krátkodobými zdrojmi.

Ciele dlhodobého financovania investícií:

• zaistiť kapitál na danú investíciu (s požadovanou výnosnosťou)
• zaručiť nízke priemerné náklady na požadovanú investíciu
• nenarušiť finančnú stabilitu (nezvýšiť finančné riziko firmy)

Hlavné zdroje dlhodobého financovania akciovej spoločnosti

Interné zdroje – finančné zdroje, ktoré vznikli na základe vnútornej činnosti podniku (= vlastné zdroje): odpisy, nerozdelený (zadržaný) zisk, dlhodobé finančné rezervy (rezervné fondy).

Externé zdroje (= cudzie zdroje + vklady vlastníkov): kmeňové akcie, prioritné akcie, obligácie, dlhodobé úvery, finančný lízing, finančná podpora štátu, ostatné externé zdroje (rizikový kapitál atď.)

Dlhodobé investície: rozhodujúci zdroj financovania – interné finančné zdroje. Rozhodujúci interný finančný zdroj investovania – odpisy. rozhodujúci externý finančný zdroj investovania – bankové úvery.

Kapitálová štruktúra (časť finančnej štruktúry) akciovej štruktúry:

• vlastný kapitál
• základný kapitál
• kapitálové fondy
• fondy zo zisku
• hospodársky výsledok
• dlhodobé cudzie zdroje
• rezervy
• dlhodobé záväzky, bankové úvery

Pri posudzovaní efektívnosti IP sme nezohľadňovali spôsob financovania projektu (zadržaný zisk, emisia nových akcií, úver, …) – investičné rozhodnutie sme oddelili od finančného rozhodnutia.

Dôsledky spôsobu financovania projektu na jeho zisk môžu byť nasledovné:

• projekt si vynúti emisiu nových akcií alebo obligácií (výdavky na emisiu)
• vynúti si zvýšenie dlhu/úverov → narastú úroky, podnik získa úrokový daňový štít, rastie finančné riziko
• je možné získať dotáciu

kde NPV_U je upravená NPV; F – suma súčasných hodnôt všetkých finančných dôsledkov projektu, naprílad, ak sa na financovanie projektu emitujú dlhopisy, vznikajú rôzne náklady na túto emisiu.

Pridaná trhová hodnota predstavuje rozdiel medzi celkovou trhovou hodnotou podniku a účtovnou hodnotou vloženého kapitálu.

Ekonomická pridaná hodnota (EVA) je definovaný rozdielom medzi rentabilitou vlastného kapitálu a požadovanou výnosnosťou vlastného kapitálu násobený veľkosťou vlastného kapitálu.

Jedným z podnikových cieľov je maximalizácia trhovej hodnoty podniku. V prípade formy akciovej spoločnosti, maximalizáciu trhovej hodnoty akcií.

Pridaná trhová hodnota (MVA – Market Value Added) predstavuje rozdiel medzi celkovou trhovou hodnotou podniku a účtovou hodnotou vloženého kapitálu. Ukazuje, o koľko viac by získali investori, keby svoje podiely predali oproti tomu, čo vložili

Trhová hodnota podniku predpokladá rozvinutý kapitálový trh, kde ceny akcií odrážajú všetky vstupné informácie. Aj pri rozvinutom trhu je možné MVA použi len pre verejne obchodované podniky.

Cena akcií odráža príliš mnoho náhodných vplyvov, teda má výraznú volatilitu, čo sťažuje jej použitie pri rozhodovaní.

Táto fáza je základným predpokladom úspešnej realizácie projektov a ich fungovaniu. Je veľmi náročná na rôznorodosť kvalifikácií pracovníkov podieľajúcich sa na jej zostavení (ekonómovia, technici, právnici, ekológovia), rovnako ako aj na ich vzájomnej koordinácii.

Ciele predinvestičnej prípravy

1. Podrobne identifikovať projekt a jeho rôzne varianty
2. Postupne vylučovať menej vhodné projekty a vybrať najvhodnejší variant
3. Zdôvodniť potrebnosť projektu z rôznych hľadísk
4. Rozhodnúť o lokalizácií projektu
5. Navrhnúť technické riešenie
6. Posúdiť ekonomickú stránku projektu (vrátane financovania).

Predinvestičná príprava spravidla zahŕňa tri časti:

1. Vyjasnenie si príležitosti (opportunity study)
   Analýza ponuky a dopytu, nových technológií, technologických postupov, nové náleziská surovín.
2. Predbežná štúdia realizovateľnosti (pre-feasibility study).
   Jej cieľ je podobný ako prvý spomínaný, ale v menšej miere detailnosti, nepresnosť môže byť až okolo 30-50%.
3. Štúdia relizovateľnosti projektu (feasibility study).
   Analyzuje v logickom usporiadaní všetky relevantné technické, obchodné, finančné, ekonomické informácie, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie projektu.

Dávajú manažmentu lepší pohľad na to, čo sa môže pri realizácií projektu stať. Žiadna metóda explicitne neurčuje, že manažment musí realizovať daný projekt. Ide len o pomocné nástroje pri rozhodovaní, rozhodnutie je na ňom.

Analýza citlivosti

Ako očakávaný peňažný tok závisí od zmeny rôznych faktorov, ktoré na neho pôsobia. Treba vyselektovať tie, na ktoré je projekt najviac citlivý.

Zisk vychádza z objemu tržieb, ceny vstupov a výstupov, daňové a úrokové sadzby, …Malá zmena nejakého faktoru, z toho vyplýva veľká zmena peňažných príjmov → vysoká citlivosť.

Cieľom analýzy citlivosti je nájsť tieto faktory s vysokou citlivosťou a kvantifikovať ich vplyv.

1. definovať závislosť peňažných príjmov (alebo ich častí – zisku po zdanení) na faktoroch, ktoré ich ovplyvňujú
2. určiť najpravdepodobnejšie hodnoty faktorov a vypočítať očakávaný peňažný príjem
3. určia sa zmenené hodnoty jednotlivých faktorov (pričom hodnoty ostatných faktorov sa nemenia) a vypočíta sa ich vplyv na celkový peňažný príjem
4. určia sa najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce peňažný príjem

Počítačová simulácia

napr. Monte Carlo (metóda vzorkovania)

Je to počítačová simulácia umožňuje lepšie pochopiť, ako sa môžu vyvíjať jednotlivé veličiny, ale musí sa zadefinovať model. Napr. pri NPV, definuje sa model, čo všetko vplýva na príjem a náklady (ktoré vplývajú na NPV), prípadne vývoj diskontnej sadzby.

Teda, najprv sa nadefinuje model, potom pri vstupných veličinách dochádzalo (faktory) k náhodnému vzorkovaniu a dostali sme výstup (NPV) s jednotlivými pravdepodobnosti. Vedeli sme povedať, že pri akej kumulovanej pravdepodobnosti bude NPV kladné, ale nedefinovali sme to len z pohľadu diskontnej sadzby, ale z pohľadu všetkých podmienok (vstupné veličiny – faktory).

Na základe toho si môžeme stanoviť požadovanú pravdepodobnosť, napr. ak pri 80 %-nej pravdepodobnosti bude NPV kladné, projekt prijímam, ak pravdepodobnosť bude nižšia, nepríjmem.

LatinHyperCube – Monte Carlo je metóda, ktorá vyberá hodnoty, ktoré sú najviac pravdepodobné (blízko priemeru), ale niekedy tie „chvosty“ rozdelenia môžu byť tučnejšie, sú tam hodnoty, ktoré sú predsa podstatné. Monte Carlo nevyberá hodnoty, ktoré patria do tých „chvostov“, ale sú potenciálne podstatné, a na to sa využíva LatinHyperCube.

Rozhodovacie stromy

Ide o postupnosť rozhodnutí – rozhodnutie v jednej etape závisí na rozhodnutí v predchádzajúcej etape (sekvenčné rozhodovanie). Znázorňujú pravdepodobnosť vzniku po sebe nasledujúcich rôznych variánt peňažných príjmov (t.j. pravdepodobnosť vzniku postupných peňažných príjmov) a z nich odvodených variánt čistých súčasných hodnôt.

Peňažný tok (kapitálový výdavok, ale aj ako príjem z investície; kapitálový tok predstavuje záporný finančný tok a príjem kladný) z investičného projektu.

Utopené náklady (sunk costs) predstavujú také náklady, ktoré boli vynaložené v minulosti, ale nemajú žiadnu vecnú a časovú súvislosť s daným projektom.

Alternatívne náklady zdrojov sú také peňažné toky, ktoré by mohol majetok prinášať za iných okolností.

Kapitálové výdavky sú všetky očakávané peňažné výdavky, ktoré budeme očakávať z pohľadu realizácie projektu.

Peňažné príjmy z investičného projektu.

Charakteristika peňažných tokov

Peňažný tok z investičného projektu sú kapitálové výdavky vyvolané projektom v priebehu prípravy, životnosti a likvidácie projektu.

Hodnotenie efektívnosti investičného projektu prognózou cash-flow. Je to najdôležitejšia časť. Ak v tejto časti niektoré dôležité faktory nezohľadníme, výsledný cash-flow bude diametrálne odlišný od očakávaného.

Príprava projektu – očakávané peňažné toky.

Hodnotenie fungujúceho projektu – skutočne dosiahnuté peňažné toky.

Kapitálové výdavky/peňažné príjmy ≠ (nerovná sa nutne) investičné náklady/zisk

Kapitálové výdavky – chápané komplexne (aj napr. výdavky na trvalý prírastok obežného majetku vyvolaného investíciou, výdavky na odbornú prípravu pracovníkov v súvislosti s investíciou, …), okrem ceny obstarania sú v nich obsiahnuté aj náklady súvisiace s obstaraním (zaškolenie pracovníkov, ktorí budú pracovať s novým strojom, doprava stroja atď.). Zároveň, ak ide o stroj, potrebuje na výrobu nejaký materiál. Materiál musí byť stále k dispozícií, tzn. s tým aj súvisí ďalší kapitálový výdavok na udržiavanie istej úrovne priemerného stavu zásob => prírastok zásob.

Peňažný príjem (PP) ≠ očakávaný zisk (podľa pravidiel účtovníctva)

Peňažný príjem = celkové tržby (vyvolané projektom) – náklady (bez odpisov) – daň zo zisku

Peňažné príjmy behom životnosti projektu (niekedy môžu vznikať aj kapitálové výdavky).

Peňažný príjem = zisk z projektov po zdanení + odpisy

Likvidácia dlhodobého majetku (po dobe životnosti) – peňažné príjmy, resp. aj výdaje

Stanovenie predpokladaných peňažných tokov je zložité: predvídanie na dlhé obdobie (10-15 rokov, resp. až 40-50 rokov); vplýva tu množstvo faktorov; faktor času a rizika; robí sa v etape predinvestičnej, projektovej prípravy (t.j. + 2-3 roky)

Princípy predikcie peňažných tokov:

Treba uvažovať o prírastkových veličinách (+ uvažovať všetky zmeny, ktoré projekt generuje)

• prírastok tržieb
• úspora prevádzkových nákladov v dôsledku investície
• vytvorení novej predajne, ako mi to ovplyvní režijné náklady
• odpisy – nezahŕňajú sa do prevádzkových výdavkov  Majú však nepriamy vplyv na daň zo zisku
• peňažné toky – zahŕňať zdanenie
• zahrnúť aj všetky nepriame dôsledky investovania (realizuje sa projekt, ktorý nejakým spôsobom ovplyvní životné prostredie, vyžadujú sa potom opatrenia na to, aby to znečistenie bolo čo najmenšie – ďalšie výdavky)
• „utopené náklady“ – nezahŕňať do kapitálových výdavkov (napr. keď sa odpredával SPP, všetky tie správy, podklady pre investorov atď. sú utopené náklady, pretože to vôbec nesúvisí s ich činnosťou, ďalším príkladom je napr. nerealizácia nejakého projektu)
• zohľadniť alternatívne náklady
  • diskontovanie použitím požadovanej miery výnosnosti (predpokladaný výnos pri alternatívnom použití zdrojov) – obvykle do bezpečných cenných papierov
• úroky (napr. pri financovaní projektu pomocou úveru) – nebrať do úvahy
  • Separačná teoréma (investičné a finančné rozhodnutia sú nezávislé)
• peňažné toky by mali zohľadňovať infláciu (napr. prostredníctvom rezerv)

Kapitálové výdavky

• obstaranie dlhodobého majetku
• výdavky na trvalý prírastok obežného majetku príp. upravené o príjmy z predaja hmotného dlhodobého majetku; daňové efekty

kde K sú kapitálové výdavky; I – investícia na obstaranie dlhodobého majetku; O – výdavky na trvalý prírastok čistého pracovného kapitálu; P – príjem z predaja nahradzovaného dlhodobého majetku; D – daňové efekty (kladné/záporné)

NPVm – modifikovaná NPV; N – doba životnosti; T – daňový koeficient; Zuo – zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením; O – ročné odpisy z investície; ir –požadovaná výnosnosť zvýšená o riziko; i – bezriziková požadovaná výnosnosť; K – kapitálový výdaj

Príklad:

Máme nejaký projekt, dôsledkom ktorého tržby stúpnu je 1 000 000,- €, odpisy stúpnu o 100 000,- €, úroky stúpnu o 50 000 a ostatné náklady stúpnu o 600 000,- €. Daňová sadzba je 30 %. Vypočítajte ročné peňažné príjmy po zdanení.

Proces investičného rozhodovania a s ním spojeného dlhodobého financovania investícií je zvyčajne v modernej teórii a praxi finančného riadenia podniku nazývané ako kapitálové plánovanie (kapitálové rozpočtovnícvo – capital budgeting).

Mnohostranná činnosť podniku, spojená s obstarávaním dlhodobé majetku a jeho financovaním, ktorá zahŕňa nasledovné etapy:

1. stanovenie dlhodobých cieľov a investičnej stratégie firmy
2. vyhľadávanie nových (nádejných) projektov a ich predinvestičná príprava
3. vypracovanie kapitálových rozpočtov a prognózovaní existujúcich budúcich peňažných tokov
4. zhodnotenie účinnosti projektu z rôznych hľadísk (súhrnnej finančnej efektívnosti)
5. výber optimálneho variantu financovania projektu
6. kontrola výdavkov na projekty a zhodnotenie (audit) realizovaných projektov

Podnikové ciele

Hlavnými cieľmi podnikateľskej činnosti sú najmä:

• efektívnosť a finančná stabilita podniku vyjadrené trhovou hodnotou firmy, výnosnosťou investícií, likviditou a pod.
• podiel podniku na trhu (udržanie, resp. rast)
• inovácia výrobného programu, zariadenia a technológií
• sociálne ciele (mzdové a sociálne zaistenie zamestnancov)

rešpektovanie požiadaviek na ochranu životného prostredia

Investičný projekt predstavuje súbor technických a ekonomických štúdií, ktoré majú slúžiť k príprave, realizácii, financovaniu a efektívnej realizácií navrhovanej investície. Tieto projekty sú rôzne náročné (závisí to od povahy investície). U stavebných projektov sa ešte vyžaduje aj architektonická a ekologická štúdia.

Investičné projekty (špeciálne stavebné) sú silne ovplyvnené vonkajším okolím. Každý takýto projekt ovplyvňuje svoje okolie – územie, infraštruktúru, pracovné sily a pod. (EIA). Samozrejme, že to platí aj opačne, t.j. okolie ovplyvňuje samotný investičný projekt.

V počiatočných fázach zostavovania investičného projektu je potrebné reálne stanoviť konkrétne ciele projektu. Z nich potom vychádza riadenia projektu počas doby výstavby a užívania. Ide o tieto ciele:

• technického charakteru (aké technické parametre má napr. technická linka spĺňať – výrobná kapacita, spoľahlivosť, bezpečnosť, uplatnenie technologických inovácií)
• ekonomické (očakávaný obrat, vývoz, dovoz, peňažný tok, rentabilita)
• časové (začiatok výstavby, začiatok užívania)

Členenie investičných projektov

Podľa stupňa závislosti na vzájomne sa vylučujúce projekty a vzájomne sa nevylučujúce projekty (nezávislé projekty).

Podľa charakteru štatistickej závislosti (nezávislosti) ich očakávaných výnosov

Podľa vzťahu k objemu pôvodného majetku.

Podľa typu peňažných tokov z investície.

Finančné aspekty predinvestičnej prípravy

Investičné projekty sa pripravujú a realizujú v štyroch fázach:

1. predinvestičná príprava
2. projektovanie a zazmluvnenie (kontrahovanie)
3. vlastná výstavba, resp. obstaranie
4. prevádzkovanie investície, resp. jej likvidácia na konci životnosti.

Označovaný je ako IR, je to relatívny ukazovateľ. (NPV je absolútny ukazovateľ).

Index ziskovosti vypočítame ako podiel diskontovaných peňažných príjmov a kapitálových výdavkov.

Ak je IR väčšie ako 1, projekt je prijateľný. Ak je IR menšie ako 1, projekt je neprijateľný.

Používa sa na výber viacerých projektov, ak máme obmedzené kapitálové zdroje.

Je zložitejšia ako stanovenie výdavkov.

Ročné peňažné príjmy z investičného projektu:

• zisk po zdanení, ktorý projekt každý rok prináša (prírastok tržieb – prírastok nákladov v dôsledku investovania)
• ročné odpisy
• zmeny obežného majetku (čistého pracovného kapitálu) spojeného s investičným projektom počas doby životnosti
• príjem z predaja dlhodobého majetku koncom doby životnosti, upravený o daň

Nezahŕňať úroky z úverov!

• rozhodnutie o prijatí/neprijatí má byť nezávislé od spôsobu financovania projektu/štruktúre zdrojov financovania
  • projekty nie sú financované oddelene
  • musí byť posudzovaný podľa kapitálovej štruktúry podniku ako celku, ktorá vyjadruje celkové zadlženie podniku
• príjmy z projektu sa diskontujú – a diskontná sadzba (náklady kapitálu) už v sebe obsahuje náklady na kapitál použitý na financovanie projektu (inak by došlo k dvojnásobnému zahrnutiu úrokov)

Peňažné príjmy z investičných projektov

P = Z + A + O + P_M + D ,kde P – celkový ročný peňažný príjem z projektu; Z – ročný prírastok zisku po zdanení (úroky z úverov nie sú zahrnnuté do nákladov); A – prírastok ročných odpisov v dôsledku investície; O – zmena obežného majetku behom doby životnosti (+/-); PM – príjem z predaja dlhodobého majetku kocnom životsnosti; D – daňový efekt z predaja dlhodobého majetku koncom životnosti

Je zložité určiť peňažné príjmy z investičných projektov z dôvodu vplyvu viacerých faktorov. Preto je potrebné zaangažovať aj pracovníkov z „nefinančných“ oddelení (marketing, výroba), okrem toho treba zohľadňovať aj riziko.

• kúpa (stroje, zariadenia, nehnuteľností, dlhodobé cenné papiere)
• investičná výstavba dodávateľským spôsobom
• investičná výstava vo vlastnej réžii
• nadobudnutie na základe kúpy najatej veci (finančný leasing)
• vkladom dlhodobého majetku od inej osoby
• darovaním

Špecifiká dlhodobého financovania (investičného rozhodovania)

• dlhodobé časové horizonty
• väčšia možnosť rizika
• kapitálovo náročné operácie
• časová a vecná koordinácia rôznych účastníkov investičného procesu
• aplikácia nových technológií, nových výrobkov
• závažné dopady na infraštruktúru ekológiu

Požiadavky na používané metódy

• dôsledne rešpektovanie času, časovej hodnoty peňazí
• rešpektovanie rizika, vyplývajúceho z dlhej životnosti investície a neistotu peňažných tokov investičného projektu
• zvažovanie alternatív s rôznymi faktormi, ktoré ovplyvňujú projekt a jeho financovanie, hodnotenie citlivosti projektu na rôzne zmeny technického alebo ekonomického charakteru – ak odhadujeme úrokovú mieru, a náš predpoklad sa nevydaril, je dôležité potom sledovať čo sa stane, ak sa predpokladaná úroková miera zmení o 1 %
• posudzovanie investícií nie len z hľadiska výnosnosti a rizika, ale i z pohľadu jeho vplyvu na likviditu podniku

Predstavuje časť predinvestičnej prípravy projektu a je to štúdia realizovateľnosti projektu. Analyzuje v logickom usporiadaní všetky relevantné technické, ekonomické, obchodné a finančné informácie, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie o projekte. Poskytuje súhrnný prehľad výsledkov.

Feasibility study by mala obsahovať:

1. Zdôvodnenie a vývoj projektu – ekonomickému a technickému zdôvodneniu projektu (prínos projektu pre zabezpečenie odbytu doma a v zahraničí, potreba pre technické a technologické zlepšenie výroby, zabezpečenie požadovaných ekologických kritérií, vznik nových pracovných miest). Zaoberá sa tiež posúdením nevyhnutnosti projektu z hľadiska doterajšieho stupňa využitia výrobného zariadenia, príp. jeho rekonštrukcie a pod.
2. Kapacita trhu a výroba je analýza súčasného a prognóza budúceho trhu počas predpokladanej doby životnosti projektu, analýza konkurencie, substitučných produktov (ktoré by mohli nahradiť ten daný výrobok), marketingovej štúdie podniku, kvalita výrobkov a pod., úvahy o výrobnej kapacite projektu, sortimentu produkcie a pod.
3. Materiálne vstupy – analyzuje materiálové nároky, hodnotí sa situácia na trhu z hľadiska týchto materiálov, efektívnosť využitia týchto materiálov, energetická dostupnosť a pod.
4. Lokalizácia a prostredie – zvažujú sa rôzne varianty rozmiestnenia investície, pričom sa berú do úvahy rôzne faktory, napr. vzdialenosť od zdroja surovín a pod.
5. Technický projekt – posudzuje technické parametre, technologické postupy, alternatívy, výrobné zariadenia z hľadiska nákladovosti, bezpečnosti, spoľahlivosti, rôzne varianty stavebných pozemkov, požiadavky na pozemky a pod. Vyúsťujú do odhadu vyčíslenia investičných nákladov na strojovú a stavebnú časť projektu.
6. Organizačný projekt – posudzujú sa otázky od organizačného usporiadanie, zásobovania.
7. Pracovné sily – situácia na pracovnom trhu (dostupnosť, kvalita).
8. Časový plán realizácie, stanovuje sa časový harmonogram projektovej prípravy, začiatok výstavby, termíny ukončenia jednotlivých etáp.
9. Finančné a ekonomické vyhodnotenie, vrátane hodnotenia rizika projektu – v podmienkach trhovej ekonomiky kľúčovú úlohu majú priame výdavky, zvýšenie obežného majetku, očakávaný cash-flow, hodnotí sa celková efektívnosť projektu prostredníctvom zvolených metód, analyzujú sa základné možnosti financovania celého projektu, musí sa brať do úvahy časový harmonogram a časová hodnota peňazí.

• viac-kriteriálne hodnotenie investičných projektov
• ročné priemerné náklady investičného projektu
• porovnateľná efektívnosť investičných projektov
• absolútna efektívnosť investičného projektu
• koeficient požadovanej výnosnosti
• diskontované náklady investičného projektu
• spoločná dĺžka životnosti investičných projektov

Ekonomické metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov

Na výber investičných projektov pôsobia rôzne faktory ako požiadavky trhu (ceny výrobkov, veľkosť dopytu, …), technologické / technické požiadavky, inovácie výroby, ekologické, bezpečnostné obmedzenia, disponibilné kapitálové zdroje, vplyv na efektívnosť projektov a i.)

Celková efektívnosť investičného projektu sleduje ako projekt prispieva k hlavnému cieľu podnikaniu firmy (maximalizácii trhovej hodnoty firmy). Namieste je dôležitosť finančných kritérií hodnotenia efektívnosti investičných projektov + ďalšie kritériá hodnotenia investičných projektov

Príklad:

Ak sa chceme dostať sa na nový trh, potrebujeme rýchle uplatnenie technologických inovácií (čo prinesie vysoký výnos v budúcnosti), bude treba dodržať právny rámec (hygiena, ochrana zdravia, živ prostredia apod.), sociálne ciele a pod. Ale z dlhodobého časového horizontu prevládajú finančné kritéria. Pričom externé faktory ohraničujú maximálne hodnoty finančných kritérií.