Vo svete existujú rôzne názory na úlohu štátu v trhovom mechanizme.
Objektívnymi príčinami sú:
- spôsob skúmania problematiky ( ekonómia ):
- pozitívna – analýza následkov vládnej aktivity, skúma ekonomické javy také, aké sú (vysoká miera nezamestnanosti – expanzívna fiškálna politika, pozitívna ekonómia bude skúmať ako tieto vládne výdavky ovplyvnili ekonomiku)
- normatívna – posudzovanie vhodnosti vládnej aktivity (bude pojednávať o ne/vhodnosti použitých nástrojov; skúma, či sa dal problém riešiť i inou cestou)
- neschopnosť presne odhadnúť dôsledky vládnej politiky (nástroje ekonómie pôsobia v praxi s časovým oneskorením, ktoré je ťažké vyjadriť)
- rozdiely v názoroch na správanie sa ekonomiky
Neoklasika a neokeyne-siánstvo
(Neoklasická syntéza)
Ponuka pred potenciálnym produktom mierne stúpa, za ním prudko rastie. Mzdy a ceny sú nepružné(spôsobuje to nedokonalá konkurencia & odbory). Ak reálny produkt výrazne pred potenciálnym, sú potrebné vládne výdavky na stimuláciu dopytu.
Neoklasika a neokeyne-siánstvo Neoklasická syntéza
Monetarizmus
Teória strany ponuky, súčasná makroekonómia, teória strany ponuky: krivka ponuky je veľmi vertikálna. Reálny produkt je blízko potenciálneho a stimulácia dopytu vedie iba k nárastu cenovej hladiny. Mzdy a ceny sú pružné. Preto tieto smery nesúhlasia so zvyšovaním vládnych výdavkov na stimuláciu dopytu.
Monetarizmus
Ekonómia verejného sektoru sa zaoberá 3 základnými otázkami:
- skúma, aké ekonomické aktivity verejný sektor realizuje a ako ich organizuje (ktoré verejné statky bude verejný sektor zabezpečovať)
- skúma dôsledky vládnych opatrení (napr. vládnych výdavkov, zvýšenie daní)
- ohodnotenie alternatívnych opatrení (keď sa rozhoduje, vždy sú alternatívne opatrenia, volí sa aj kritérium, na základe ktorého sa budú hodnotiť)
Verejné financie označujú modernejší pojem. Označujú špecifické finančné vzťahy a operácie prebiehajúce v rámci ekonomického systému medzi autoritami (orgány a inštitúcie), tzv. verejnej správy na jednej strane a ostatnými subjektmi na strane druhej (t. j. občania – domácnosti, firmy a neziskové organizácie).
Vzťah medzi verejným sektorom a verejnými financiami môže byť:
- komplementárny (dopĺňajú sa)
- dichotomický (2 časti jedného celku)
- schizofrenický (rozdvojený)