Štát existoval už pri rozpade prvotnopospolnej spoločnosti. Úlohou štátu bola chrániť súkromné vlastníctvo. No štát nie je prirodzeným prvkom trhového mechanizmu. To ma za následok, že každý zásah štátu do trhového mechanizmu znamená deformáciu trhového mechanizmu.
Štát by mal zasahovať do trhového mechanizmu, ak deformácia štátom je menšia ako dôsledky zlyhania trhového mechanizmu.
Štát ako ekonomický subjekt je špecifický z hľadiska moci.
- všeobecná moc – každý subjekt v krajine musí túto moc vykonávať a rešpektovať
- výlučná moc – jedine štát disponuje takouto mocou, to znamená, že môže zakázať činnosť, ktorú by ekonomické subjekty vykonávali, pretože im prináša prospech, ale pre spoločnosť je táto činnosť nežiadúca. A jedine štát môže prikázať vykonávať činnosť, ktorú by ekonomické subjekty sami o sebe nevykonávali, pretože je v rozpore s ich záujmami.
Štát pôsobí aj na trh (určuje pravidlá – podmienky obchodovania, legislatívny rámec) a na trhu (vystupuje strane dopytu aj na strane ponuky).
V súčasnosti sa do popredia vystupujú 3 koncepcie chápania štátu:
- paternalistický koncept (páter – otec) – na štát sa dívame ako na niečo nadradené. V takejto pozícií predpokladáme, že všetko vie, tak i o všetkom rozhoduje, rieši a má za to zodpovednosť.
- liberálny koncept – na štát sa díva ako na jeden zo subjektov, ktorý má mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatné subjekty. V praxi to nie je celkom tak, pretože na rozdiel od ostatných subjektov štát disponuje všeobecnou a výlučnou mocou.
- kombinácia – niektoré práva a povinností štát má, zabezpečuje svoje činnosti, ale nie všetky. Ide tu o delenie činnosti medzi štát a verejný sektor.