Teória verejnej voľby

Priama a nepriama demokracia

Súkromný sektor – rozhodovanie v súkromný sektore je individuálne a regulácia zabezpečená cenovým alokačným mechanizmom.

Neexistuje zoznam statkov, ktoré by mal zabezpečovať štát.

Ak verejný sektor zabezpečuje verejné statky, tak je potrebné rozhodnúť aké statky má zabezpečovať, v akom rozsahu a v akej kvalite. Verejné statky sa väčšinou poskytujú „bezplatne“ (sú financované z daní). Tieto statky majú slúžiť všetkým občanom a každý občan (spätne) by mal rozhodovať o takomto statku. Voľba je spôsob takého rozhodovania.

Podľa toho či občan rozhoduje priamo, alebo nepriamo voľby rozlišujeme:

  • voľba priamou demokraciou – každý občan má možnosť vyjadriť svoj názor (referendum). Tento spôsob rozhodovania by sme mohli považovať za spravodlivý, ale v demokracii rozhodne väčšina.
    Problémy:

    • neúspešnosť (nízka účasť) – SR 5x organizovala referendum, ale iba jedenkrát úspešne (posledné v r. 2010). Vyššia úspešnosť je pri samosprávach.
    • ekonomické – referendum je veľmi nákladné
    • referendom nemožno rozhodnúť o všetkom. Keď sa realizuje referendum, musí sa jednoznačne formulovať otázka. Nie je to dotazník, v ktorom napíšem svoj názor. Otázka musí byť naformulovaná tak, aby ju nebolo možné pochopiť rôzne. Odpovedá sa na ňu áno/nie. (Zároveň, z ústavy vyplýva, že referendom nemožno rozhodovať o daniach.)
  • voľba nepriamou demokraciou – využíva sa najčastejšie. Volí sa prostredníctvom volebných zástupcov.
    Problémy:

    • problémy prejavovania preferencií – ak má zástupca presadzovať záujmy svojich občanov, mal by poznať ich záujmy. Občania svoje preferencie neprejavujú (napr. nízka účasť vo voľbách). Ak by prejavil svoje preferencie, zástupca by vedel, čo chcú občania.
    • Zástupca má iba jeden hlas. Musí integrovať rôzne preferencie do jedného hlasu. Nemôže súčasne hájiť záujmy všetkých.
    • problémy zohľadňovania rozdielnych názorov pri agregovaní preferencií

Hlasovacie mechanizmy

  • jednomyseľná zhoda
    Všetci hlasujúci musia hlasovať za daný projekt. Vyžaduje sa stopercentná zhoda. Pri jednomyseľnej zhode je nedostatkom vydieranie väčšiny jednotlivcom. Stačí aby bol jeden proti a opatrenie sa neprijme. Potom sa vyjednáva, za akých podmienok by ten jeden súhlasil. To spôsobuje prieťahy. Môže sa tu vyskytnúť aj nekalá činnosť napr. úplatky. Nevýhoda tohto mechanizmu že môže ľahko dôjsť k zotrvaniu starého stavu, čiže ak sa všetci nezhodnú.
  • väčšinová zhoda
    Má dve formy:

    • jednoduchá nadpolovičná väčšina
      Problémom je to, že sa môže prijať neefektívny variant. Je to v prípade ak 51 ľudí zo sto bude „ZA“ a 49 bude „PROTI“. Dá sa to považovať za situáciu, že daný projekt nevyhovuje (približne) až polovici.
    • kvalifikovaná väčšina (2/3, 3/5, …)
      Výhodou je, že prijaté rozhodnutie bude vyhovovať väčšej časti obyvateľstva, a pri tomto spôsobe nedôjde k tomu, že sa vyberie neefektívny variant riešenia.

Pridaj komentár