V roku 1969 bol ako cieľ európskej integrácie prijatie dokumentu zvaného ako Wernerov plán. Bol to plán na vytvorenie Hospodárskej a menovej únie a bol prijatý v roku 1971. Cieľom plánu bola fixácia devízových kurzov európskych mien, no nie vytvorenie spoločnej meny. Kvôli ropným a menovým krízam v 70-tych rokoch sa projekt nepodarilo uskutočniť.
V roku 1972 sa zaviedol systém menového hada. To znamenalo, že odchýlka národných mien od centrálnej parity sa môže pohybovať ± 2,25 %, a voči tretím krajinám sa zaviedol voľný kurz.
Od r. 1973 sa zaviedol spoločný floating voči kurzu USD.
Európsky menový systém začal fungovať 12. 03. 1979. Zaviedla sa samostatná zúčtovacia jednotka – ECU (európska menová jednotka). Vytvoril sa mechanizmus výmenných kurzov (ERM),kde sa fluktuačné pásmo stanovilo na ± 2,25 % voči centrálnej parite. V rokoch 1992-1993 sa stanovilo fluktuačné pásmo až na ± 15%.
Európska menová únia
Pre vznik a fungovanie EMÚ má veľký význam Acquis commuautaire – súbor právnych noriem zameraných na vznik a fungovanie spoločného trhu členských štátov EÚ, ako aj hospodárskej a menovej únie.
1. 1. 1999 bola stanovená jednotná mena pre členské štáty na základe Maastrichtskej zmluvy.Následne sa zriadila Európska centrálna banka a Európsky systém centrálnych bánk.
V súčasnej EMÚ sú 3 rozhodujúce aspekty:
- kľúčová svetová mena
Existujú tri kľúčové menové zóny: dolárovú zónu, eurovú zónu a zónu ázijských mien s rôznym spôsobom naviazaných na dolár - režim devízových kurzov
Plávajúce devízové kurzy sú uplatňované vo všetkých hospodársky vyspelých krajinách. Neexistujú tu centrálne parity, meny na seba nie sú naviazané a devízové kurzy sú určované situáciou na devízovom trhu. Režim plávajúceho devízového kurzu sa vyskytuje vo svojej čistej podobe, alebo vo forme riadeného plávajúceho kurzu, kedy centrálne banky v prípade nerovnovážneho vývoja uskutočňujú intervencie na devízovom trhu s cieľom stabilizovať devízový kurz. - inštitucionálne usporiadania MMS
Tento aspekt zahrňuje tak činnosť medzinárodných finančných inštitúcií zodpovedných za finančnú stabilitu, ako aj legislatívny a regulačný rámec pre aktivity bánk a ďalších súkromných finančných inštitúcií.
Etapy hospodárskej a menovej únie (HMÚ)
1. júl 1990 – odstránenie všetkých bariér voľného pohybu kapitálu
1. január 1994 – založenie Európskeho menového inštitútu (predchodcu ECB)
1. január 1999 – stanovenie neodvolateľných pevných výmenných kurzov. ECB zodpovedá za menovú politiku
1. január 2002 – zavedenie eurových bankoviek a mincí
Maastrichtské kritéria (konvergenčné kritéria)
Sú to kritéria pre vstup členských štátov Európskej únie do hospodárskej a menovej únii (EMÚ). Sú založené na článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Kritéria:
- Cenová stabilita – priemerná ročná inflácia nesmie prekročiť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu priemernú ročnú infláciu troch členských štátov s najlepšími hodnotami inflácie. Toto kritérium je definované aj ako hodnota inflácie nižšia, alebo blízka 2 %.
- Stabilita devízového kurzu – mena krajiny musí byť aspoň 2 roky pred vstupom do EMÚ zapojená do ERM II. Počas tohto obdobia nesmie mena jednostranne devalvovať, a nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, čiže sa musí pohybovať v rámci centrálnej parity.
- Konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb – dlhodobá nominálna úroková miera nesmie presahovať o viac ako 2% priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami týkajúcimi sa cenovej stability.
- Verejné financie:
- Veľkosť verejného dlhu – podiel verejného dlhu na HDP nesmie prekročiť 60%.
- Deficit verejného rozpočtu – podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP musí byť menší ako 3 %.
ERM II (Exchange Rate Mechanizmus II) je mechanizmus výmenných kurzov, na ktorom sa musí podieľať mena každej krajiny minimálne 2 roky pred hodnotením konvergencie.