OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) definuje globalizáciu ako proces, v dôsledku ktorého trhy a výroba v rozličných krajinách sa stávajú od seba čoraz závislejšie, a to vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilitou kapitálu a technológií.
WEF (svetové ekonomické fórum) definuje globalizáciu ako proces, podporovaný rozvojom komunikačných systémov, globálnych transportných systémov a transferu kapitálu, vytváranie „spoločnosti sieti“ a ako dôsledok digitálnej revolúcie.
Globalizácia je stimulovaná:
- novými technológiami
- liberalizáciou / dereguláciou
- transnacionálnymi korporáciami ako nositeľmi globalizácie
Segmenty globalizácie
- globalizácia finančných tokov
- globalizácia energetických tokov
- globalizácia informačných tokov
- globalizácia tovarových trhov
- globalizácia obchodu
- globalizácia trhu práce
Typy globalizácie
- priestorová – vytvorenie veľkých ekonomických zoskupení (OPEC, EÚ, NAFTA, CEFTA…)
- procesná – zjednotenie a kontrola svetových ekonomických procesov (finančných, kapitálových obchodných)
- štrukturálna – prerastanie ekonomiky, politiky, sociálnej sféry, kultúry, legislatívny…
- inštitucionálna – tvorby globálnych inštitúcií typu: MMF, Svetová banka, WTO
- informačná – schopnosť tvoriť, vyhľadávať, hromadiť a využívať poznatky ako zdroj informačnej moci. Ide o tvorbu informačných centier, schopnosť využívať poznatky
Dôsledky globalizácie
- kladné
- rast konkurencie v globálnom meradle
- zvyšovanie životnej úrovne
- stimulácia ekonomického rastu
- expanzia svetového obchodu
- internacionalizácia podnikania
- záporné
- vplyv transnacionálnych korporácií na prerozdeľovanie moci
- oslabovanie pozície štátov
- vo finančných tokoch je možný pohyb špekulatívneho kapitálu
- ovplyvňovanie distribúcie bohatstva a možný vznik globálnej nerovnováhy
- dopady na zamestnanosť, sociálne rozdiely, regionálne disparity
- globalizácia medzinárodného zločinu, terorizmu
- rast výroby a problém odbytu a kúpyschopnosti trhov v rozvojových krajinách
- ekologické dopady a problém trvalo udržateľného rozvoja
Riziká globalizácie
- možnosť finančných a hospodárskych kríz v globálnom rozsahu
- problém migrácie
- hrozbou sa stáva nezamestnanosť (tlak konkurencie – likvidácia neefektívnych výrob), rastie medzera medzi likvidovanými a vytváranými pracovnými miestami
- možný dopad fúzií a integrácie národných trhov vyvoláva možnosť platobnej neschopnosti časti sveta
- rast sociálneho napätia – explózie z rastúcich sociálnych rozdielov
- možná kombinácia explozívnych sociálnych politických, vojenských ekonomických a podobných rizík
- problémom nie je prístupnosť informácií ale ich interpretácia a to spôsobuje panické reakcie na informácie o ekonomickom vývoji v krajinách
- odliv kapitálu z krajín s dravou pracovnou silou
- rast globálnej nerovnováhy (distribúcia bohatstva medzi krajinami je nerovnomerná = polarizácia)
- globalizujú sa nielen ekonomické a finančné trhy, ale aj terorizmus, kriminalita znehodnocovanie životného prostredia
Globálne problémy
- antroposociálne problémy
- postavenie človeka vo svete
- sociálnej nerovnosti
- vzdelávania, zdravotníctva, urbanizácie, dopravy
- záruk ľudských práv
- intersociálne problémy
- problém nebezpečenstva svetovej vojny
- prekonanie ekonomickej zaostalosti rozvojových krajín
- prestavba systému medzinárodných ekonomických vzťahov
- kladné využívanie a riadenie vedecko-technického pokroku
- prírodno-sociálne problémy
- racionálne využívanie prírodných zdrojov
- problém potravinových zdrojov a výživy
- demografický problém
- ekologický problém
- využitie vesmíru na mierové účely