Európska komisia definuje konkurencieschopnosť ako schopnosť podnikov, priemyselných odvetví, regiónov, krajín a nadnárodných regiónov, vystavených medzinárodnej súťaži, generovať relatívne vysoký dôchodok a úroveň zamestnanosti.
Ide o presadenie sa danej ekonomiky na trhu silnejúcej medzinárodnej konkurencie iných ekonomík a jej zložiek (ekonomickej, vedecko-technickej, sociálnej, demografickej, politickej, právnej ekologickej), ktoré vyhovujú potrebám predovšetkým podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia alebo budú pôsobiť na území danej ekonomiky.
Úrovne konkurencieschopnosti:
- Makroekonomická
- Mikroekonomická
- regionálna konkurencieschopnosť (úroveň NUTS III)
Je schopnosť regiónu ponúknuť firmám také podmienky na podnikanie, ktoré priaznivo ovplyvnia ich firemnú konkurencieschopnosť. Ide najmä o schopnosť regiónu zvyšovať zamestnanosť, diverzifikovať produkciu, zvyšovať produkt a pridané hodnotu takým tempom, ktoré zabezpečí jeho rovnovážny rozvoj.
Konkurencieschopnosť v súčasnej svetovej ekonomike
V súčasnosti dochádza k prechodu od cenovo-nákladového typu, ku kvalitatívnej konkurencieschopnosti založenej na inovačnom dynamizme a kreatívnej ekonomike.
Meranie konkurencieschopnosti
Meranie konkurencieschopnosti vykonáva Svetové ekonomické fórum.
Index globálnej konkurencieschopnosti
- Index je postavený na 12 pilieroch konkurencieschopnosti a poskytuje obsiahly obraz konkurenčného prostredia v krajinách sveta v rôznom štádiu vývoja. Základné piliere sú: Inštitucionálny rámec, Infraštruktúra, Makroekonomika, Zdravie obyvateľstva a základné vzdelanie, Vyššie vzdelávanie a školenia, Efektívnosť trhu tovarov, Efektívnosť trhu práce, Vyspelosť finančného trhu, Technologická pripravenosť, Veľkosť trhu, Vyspelosť podnikových procesov a Inovácie.
Index konkurencieschopnosti podnikov