Medzinárodná deľba práce znamená rozdeľovanie pracovných činností, ktoré prerastajú hranice jednotlivých štátov . Je predpokladom ekonomických vzťahov medzi národnými ekonomikami a je najvyšším stupňom rozvoja spoločenskej deľby práce.
Jej funkciou vytvorenie racionálnej a efektívnej alokačnej sústavy zdrojov v rámci svetovej ekonomiky.
Výsledkom medzinárodnej deľby práce je medzinárodná špecializácia a internacionalizácia výroby.
Vývoj medzinárodnej deľby práce
Medzinárodná deľba práce sa vyvíjala postupne, pod vplyvom vedecko-technického pokroku. Postupne prerastá hranice štátov a preniká okrem výroby aj do pred- a povýrobných etáp. Na začiatku to bola všeobecná deľba práce, čiže deľba práce v rámci odvetvia, neskôr osobitná deľba práce (pododvetvia) až jednotlivá deľba práce v rámci podnikov.
Pre vývoj medzinárodnej deľby práce a pre zapojenie tej ktorej krajiny do medzinárodnej deľby práce je potrebné splniť isté podmienky:
- prírodné (geografická poloha, klíma, nerastné bohatstvo, vodstvo, bonita pôdy, demografia)
- historické (tradície – goodwill)
- technické (vybavenosť kapitálu, pracovná sila)
- ekonomické (stupeň rozvoja ekonomiky, HDP na obyvateľa, štruktúra produkcie)
- politické (zmluvy, dohody – najmä teritoriálny aspekt zapojenia do medzinárodnej deľby práce)
Základy teórie svetovej ekonomiky
Medzinárodná deľba práce zabezpečuje vytvorenie racionálnej a efektívnej alokačnej (rozdeľovacej) sústavy v rámci svetovej ekonomiky. Medzinárodná deľba práce je určujúcou zložkou špecializácie jednotlivých krajín na výrobu určitých produktov (tovarov a služieb), ktoré sa potom vymieňajú medzi týmito krajinami za účelom spotreby. Medzinárodná deľba práce je základnou podmienkou ekonomického a sociálneho rozvoja a rastu produktivity práce, ale i racionálneho fungovania svetovej ekonomiky ako systému.
Medzinárodná deľba práce je závislá na stupni otvorenosti danej ekonomiky.
Miera zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce sa vyčísluje ako podiel dovozu a vývozu na HDP (úroveň/stupeň otvorenosti ekonomiky).
Najvyšší stupeň medzinárodnej deľby práce v súčasnosti dosahujú Luxembursko, Belgicko a Estónsko.
Teórie medzinárodnej deľby práce
Klasické teórie medzinárodnej deľby práce
- teória absolútnych nákladov (výhod) – autor: A. Smith
- teória komparatívnych výhod – autor: D. Ricardo
Klasické teórie medzinárodnej deľby práce
- teória vybavenosti výrobnými faktormi – autor: E. Heckscher, B. Ohlin
Hovorí o tom, že špecializácia krajín závisí od vybavenosti výrobnými faktormi a že medzinárodná deľba práce je problém všeobecnej rovnováhy v rámci svetovej ekonomiky - Stopler-Samuelsonov teorém – akceptovanie zmeny cien výrobných faktorov
- princíp komparatívnych výhod
Teória medzinárodného životného cyklu tovaru a technológií
Táto teória je inováciou teórie komparatívnych výhod a nákladov. Podstata teórie je, že krajiny vyrábajú výrobky rôznej technickej úrovne.
Teória periférnej ekonomiky
Teória periférnej ekonomiky je zameraná na hospodársky zaostalé a ekonomicky slabšie krajiny a ich miesto v medzinárodnom obchode a svetovej ekonomike.
Hovorí o tom, že jednou z hlavných prekážok ekonomického rozvoja rozvojových krajín je ich nepriaznivé štrukturálno-funkčného postavenie v medzinárodnej deľbe práce.