Podnikateľské riziko je nebezpečenstvo, že dosiahnuté výsledky podnikania sa budú odlišovať od predpokladaných výsledkov.

Neúspešnosť podnikania je napríklad v procesoch, ako je zavádzanie nových výrobkov na trh, podnikový výskum a vývoj – 50% nákladov ide na výrobky, ktoré sa trhu nikdy neobjavia.

Podnikateľské riziko – nebezpečie, že dosiahnuté výsledky podnikania sa budú odlišovať od predpokladaných výsledkov (+/-).

Neistota (uncertainty) – neurčitosť, náhodnosť podmienok a výsledkov javov či procesov nemožnosť spoľahlivého stanovenia budúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú hospodársky výsledok.

Riziko (risk) – keď je možné (pomocou štatistických metód) kvantifikovať pravdepodobnosť jednotlivých alternatív. Nebezpečie, že dosiahnuté výsledky sa budú líšiť od predpokladaných výsledkov (t.j. predpokladá sa, že ide o merateľné odchýlky).

Pri zohľadňovaní rizika je nutné použiť niekoľko variánt (alternatív) riešenia.

Príčiny (druhy) rizika

• závislosť od podnikateľskej činnosti: objektívne, subjektívne a kombinované riziko
• činnosti podniku:
  • prevádzkové riziko – riziko štrajku, havárie strojov, úrazov,
  • trhové riziko – súvisiace riziko odbytu, cien, kurzov
  • inovačné riziko – zavádzanie nových produktov, technológií
  • investičné riziko – súvisí s alokáciou peňažných prostriedkov do hmotného a nehmotného majetku, dlhodobého finančného majetku
  • finančné riziko – riziko vyplývajúce z používania rôznych druhov kapitálov, z ktorých sa financujú podnikateľské aktivity
  • celkové podnikateľské riziko – riziko zahŕňa v sebe všetky uvedené riziká
• závislosť na celkovom ekonomickom vývoji
  • systematické riziko
  • nesystematické riziko
• možnosť ovplyvnenia: ovplyvniteľné riziko a neovplyvniteľné riziko

Rizikové činnosti:

1. riziko stratégie (inovačné, investičné riziko)
2. riziko výkonnosti (prevádzkové, trhové riziko)
3. riziko financií a likvidity

• zvýšenie zadlženia – ↑ variabilita zisku na akciu, ↑ riziko insolvencie
• postoje k riziku – postoj je daný užitočnosťou peňazí (individuálny faktor). Ak na os X nanesieme užitočnosť a na os Y množstvo peňazí, potom užitočnosť v reálnom živote bude daná logistickou krivkou s individuálnym bodom nasýtenia. Konkávnosť krivky znázorňuje zákon klesajúceho úžitku.
• averzia k riziku – logistická krivka (užitočnosť rastie menej ako lineárne)
• sklon k riziku – exponenciálna krivka (užitočnosť rastie rýchlejšie ako lineárne)
• neutrálny postoj – lineárna krivka

Faktory ovplyvňujúce postoje k riziku môžu byť osobné vlastnosti subjektu, ekonomické postavenie podniku, systém motivácie pracovníkov.

Ochrana proti riziku môže byť zabezpečená identifikáciou rizika (príčiny, druh), meraním stupňa rizika, kvantifikáciou vplyvu rizika na podnikateľskú činnosť.

Ochrana proti riziku (rozloženie, presun rizika). Odstránenie príčin (ofenzívny prístup) ↔ zníženie nepriaznivých následkov (defenzívny prístup).

Ochrana proti riziku

Voľba právnej formy podnikania – pri každej forme podnikania je iné ručenie. Jednoduché obmedzovanie rizika – vymedzím si hranice, za ktoré nie som ochotný ísť.

Diverzifikácia rizika – rôznorodosť produktu, alebo geografická diverzifikácia, z hľadiska odberateľov/dodávateľov.

Ide o presunutie podnikania, delenie rizika, presunutie rizika, poistenie, etapová príprava a realizácia, tvorba rezerv v podnikoch.

Analýza rizika

1. Určenie kritických faktorov rizika IP
2. Stanovenie bodu zvratu IP – hodnota nejakej veličiny (objemu produkcie, ceny atd.) od ktorej sa projekt stáva nevýhodný (NPV = 0)
3. Kvantifikácia rizika pomocou štatistických metód a jeho dôsledkov na ekonomické kritéria projektu
4. Príprava a realizácia rôznych spôsobov zníženia rizika
5. Príprava plánu korekčných opatrení pre budúcnosť (pre určité kritické opatrenia)

Požadovaná výnosnosť a riziko

Ak sú peňažné toky (takmer) isté → bezriziková požadovaná miera výnosnosti (pre výpočet NPV, …). Ak sú neisté: + riziková prémia

Okrem rizika je potrebné zohľadniť aj likviditu, výnosové dôsledky projektu, riziká spojené s peňažným tokom projektu, dôsledky z hľadiska likvidity, investičný trojuholník.

Požadovaná riziková prémia vyplýva z podnikateľského rizika firmy, finančného rizika, rizika predajnosti cenného papiera, úrokového rizika.

Meranie rizika v investičnom rozhodovaní

Riziko je nutné kvantifikovať z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo, že dosiahnuté kapitálové výdavky a peňažné príjmy budú iné, ako predpokladané.

Stanovenie pravdepodobnosti jednotlivých peňažných príjmov (výdavkov) môže byť objektívne – na základe minulých údajov, alebo subjektívne – odborný odhad.

Očakávaná hodnota = priemerná očakávaná hodnota peňažných príjmov:

Priemerná očakávaná hodnota peňažných príjmov z projektu a smerodajná odchýlka peňažných príjmov IP. Ak porovnávané projekty majú približne rovnaké očakávané priemerné hodnoty:

• absolútny ukazovateľ vyjadrenia miery rizika
• variačný ukazovateľ – pre porovnanie rizikovosti projektov s podstatne odlišnými očakávanými priemernými hodnotami peňažných príjmov

• prevádzkový zisk pred zdanením (EBT – earnings before taxes)
• zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT – earnings before interest and taxes)
• zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením (EBDIT – earnings before depreciation, interest and taxes)

Dve časti:

Zisk (pred úrokmi a odpismi) znížený o daň – viac rizikový

Odpisový daňový štít – menej rizikový.

P – peňažný príjem z projektu po zdanení

T – daňový koeficient (daňová sadzba/100)

ZP – prevádzkový zisk

O – odpisy; I – úrok z úveru

Zu – zisk pred úrokmi a zdanením

Zuo – zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením

Pri všetkých troch postupoch musí vyjsť rovnaký výsledok:

Ak IRR je vyššie ako požadovaná minimálna výnosnosť projektu (i), projekt je prijateľný.

Ak IRR je nižšie ako požadovaná minimálna výnosnosť projektu (i), projekt je neprijateľný.

Pri porovnaní dvoch projektov stále vyberáme projekt s vyšším vnútorným výnosovým percentom.

NPV a IRR sú založené na iných predpokladoch, čo sa týka reinvestovania príjmov:

• NPV použijeme, ak peňažné príjmy reinvestujeme za použitú úrokovú sadzbu i
• IRR použijeme, ak peňažné príjmy reinvestujeme za IRR (čo je nereálne).

Grafické znázornenie hľadania IRR iteračnými postupmi (ak máme funkciu 5. a vyššieho rádu):

, kde id je nižšia i (dolná i) ; ih je vyššia i (horná i).

Funkcie vyššieho ako 5. rádu nevieme riešiť, IRR iba odhadujeme. Pôjdeme metódou pokus-omyl. Zvolíme si také dve i, aby NPV1 > 0 a NPV2 < 0. Medzi týmito hodnotami leží hodnota IRR. Mám 2 body, cez ktoré preložím priamku a vyjadrím jej rovnicu (y = k . x + q). Vypočítam jej funkčnú hodnotu s priesečníkom osi x, dostanem odhadované IRR (označme ho ako ip). Na začiatku si stanovím, že odchýlka medzi priesečníkom priamky s osou x (ip)a funkčnou hodnotou NPV pri tejto hodnote bude ε (konkrétna hodnota, napr. 0,01). Získanú ip dosadím do funkcie NPV, a ak táto hodnota bude menšia ako ε, končím s výpočtom a s požadovanou presnosťou môžem povedať, že ip = IRR. Ak nie, tak hodnotu získanú hodnotu NPV považujem za nový bod a postup opakujem.

Príklad:

Ak vychádzame z obrázka, vyberáme z dvoch projektov, Projekt 1 a Projekt 2, ktorý projekt je na základe NPV a IRR výhodnejší?

Riešenie príkladu:

Ak sa pozrieme na situácia A, máme alternatívnu úrokovú sadzbu iC. Ak sa na tieto projekty pozrieme z hľadiska NPV, zvolíme Projekt 2, pretože ako jediný má NPV kladný. Zároveň, ak sa na situáciu pozrieme z pohľadu IRR, výhodnejší je Projekt 2, pretože IRR2 > IRR1.

Ak sa pozrieme na situáciu B, máme alternatívnu úrokovú sadzbu iB. Ak sa na tieto projekty pozrieme z hľadiska NPV, nevieme sa rozhodnúť, pretože obe projekty majú rovnakú hodnotu NPV. Musíme sa rozhodnúť na základe IRR. Vyberáme Projekt 2, pretože IRR2 > IRR1.

Ak sa pozrieme na situáciu C a posudzujeme projekty na základe NPV, výhodnejší je Projekt 1, pretože pri alternatívnej úrokovej sadzbe iA má vyššiu hodnotu NPV. Ale, ak sa na to pozrieme z hľadiska irr, irr2 > irr1, znamená to, že podľa IRR by sme mali vybrať projekt 2. Pri tejto situácii sa rozhodujeme na základe NPV.

• investície sociálneho charakteru, obnovovacie investície strojového zariadenia, …

V špecifických prípadoch sú však výsledky hodnotenia pomocou tradičných a moderných (dynamických) metód veľmi blízke (napr. ak IRR > 0,3 (30 %) a n > 10 rokov (doba životnosti) => IRR ≈ 1 / doba návratnosti

Priemerná výnosnosť (rentabilita) investičného projektu

Za efekt projektu považuje zisk, ktorý projekt prináša. Ide o priemerný ročný zisk po zdanení (to znamená, že nezávisí od doby životnosti projektu). Zohľadňuje: prevádzkové náklady, hodnotový rozsah projektu (odpisy, …), ceny výrobkov (výsledok projektu), objem produkcie,

Pre porovnanie: priemerná výnosnosť vs. požadovaná minimálna výnosnosť → absolútne kritérium (ne-/prijateľný projekt)

• Vp – priemerná výnosnosť investičného projektu; Zn – ročný zisk z projektu po zdanení; Ip – priemerná ročná hodnota dlhodobého majetku v zostatkovej cene

Kritérium: Vp > súčasná výnosnosť firmy ako celku, výnosnosť finančnej investície s rovnakým stupňom rizika

Ip – závisí od spôsobu odpisovania a na predpokladanej zostatkovej cene. Ak: lineárne odpisovanie a nulová zostatková cena (na konci životnosti projektu)  obstarávacia cena / 2

Nevýhody:

• berie do úvahy faktor času (zisky z rôznych rokov sa uvažujú rovnako)
• neberie do úvahy odpisy ako súčasť peňažných príjmov z investície a ďalšie peňažné príjmy, ale len účtovne vykazovaný zisk
• nezohľadňuje rozsah projektu (výroby)
• používa účtovnú zostatkovú hodnotu investičného majetku, nie trhovú

Doba návratnosti

Je to doba, za ktorú sa projekt splatí z peňažných príjmov, ktoré projekt zaistí (zo zisku po zdanení a s odpismi). Kritérium: doba návratnosti < požadovaná doba návratnosti

• odbory s výraznou inovačnou dynamikou (IT, elektronika, zdravotnícka technika) – 3-4 roky
• odbory s dlhším inovačným cyklom (hutníctvo, ťažké strojárenstvo) – 8-10 rokov

, kde I – obstarávacia cena (kapitálový výdaj; Zi – ročný zisk z investície po zdanení; Oi – ročné odpisy z investície; a – doba návratnosti.

Vzťah vyjadruje dobu, ktorá je nutná na pokrytie výdavkov príjmami z investície.

Výhodami sú jednoduchý spôsob výpočtu a ľahká interpretovateľnosť.

Nevýhody:

• neberie do úvahy faktor času
• neberie do úvahy príjmy z IP po dobe návratnosti
• nie je meradlom efektívnosti projektu, ale meradlom očakávanej likvidity projektu (ale nie likvidity podniku ako celku) – skôr ako doplnkové kritérium

Diskontovaná doba návratnosti – uvažuje diskontované hodnoty príjmov (ziskov, odpisov).

Požadovaná výnosnosť

Je to výnosnosť, ktorú považuje investor ako minimálnu kompenzáciu za odloženú spotrebu a kompenzáciu za podstúpené riziko, ide o diskontnú sadzbu, prostredníctvom ktorej sa odhaduje NPV, preto je dôležité správne odhadnúť požadovanú výnosnosť.

Očakávaná výnosnosť – na základe plánovaných peňažných príjmov a plánovaných kapitálových výdajov, očakávaná výnosnosť by mala byť rovná alebo vyššia ako požadovaná

Požadovaná výnosnosť projektu – požadovaná výnosnosť ako celku, jej priemerný náklad kapitálu + upravená o rizikovú prémiu projektu = priemerné náklady kapitálu (náklady, ktoré podnik platí za získanie rôznych zdrojov financovania svojho rozvoja). Ak sa projekt svojim rizikom a kapitálovou štruktúrou výrazne líši od celkového rizika podnikania firmy = potrebné prispôsobiť požadovanú výnosnosť (≠ priemerné náklady kapitálu)

Zvýšené riziko projektu znamenajú vyššie priemerné náklady kapitálu (o rizikovú prirážku)

Znížené riziko projektu znamená znížené priemerné náklady kapitálu (nemôžu byť však nižšie ako minimálna bezriziková výnosnosť).

Požadovaná výnosnosť projektu je zhodná s pojmom výnosnosť na kapitálovom trhu pre investičné vklady s rovnakým stupňom rizika (za podmienky rovnováhy na efektívnom kapitálovom trhu).

Požadovaná výnosnosť projektu ≠ trhová úroková miera úveru na konkrétny projekt. Je potrebné rešpektovať požiadavky všetkých vkladateľov dlhodobého kapitálu, nie len úveru.

Odvodzuje sa od priemerných nákladov kapitálu podniku ako celku

Priemerné náklady kapitálu (cena kapitálu) – náklady, ktoré podnik vynaloží

Bezriziková výnosnosť – výnosnosť takých investícií, ktoré neprinášajú žiadne (minimálne) riziko (cca investície do štátnych obligácií). Výnosnosť projektu by nemala klesnúť pod túto výnosnosť. Nie je konštantná – mení sa v závislosti od reálnej výnosnosti a očakávanej inflácie.

• Bezriziková výnosnosť reálna – požadovaná výnosnosť z projektu, ak neexistuje inflácia – závisí na dopytu a ponuke kapitálu v celej ekonomike (situácia na kapitálovom trhu)
  Inflácia → zníženie kúpnej sily peňazí  investor požaduje kompenzáciu

Ak sa projekt neodlišuje od celkového rizikového profilu celej firmy: požadovaná výnosnosť

projektu = priemerné náklady kapitálu celej firmy.

Priemerné náklady kapitálu celej firmy – odrážajú požadovanú úrokovú mieru veriteľov podniku a požadovanú výnosnosť majiteľov (kmeňových a prioritných) akcií a ostatných vkladateľov dlhodobého kapitálu. Je potrebné zohľadniť štruktúru investorov

Reálna výnosnosť – výnosnosť v bezinflačnom prostredí (inflácia = 0). Je ovplyvnená vzťahom medzi ponukou a dopytom po kapitále na kapitálovom trhu.

Prevádzkový zisk pred zdanením – zisk definovaný ako rozdiel medzi prevádzkovými výnosmi a prevádzkovými nákladmi, pričom súčasťou prevádzkovými nákladmi sú aj odpisy, úroky z úverov.

zisk pred úrokmi a zdanením = prevádzkový zisk + úroky + odpisy

zisk pred odpismi, úrokmi a zdanením = prevádzkový zisk + úroky z úverov + odpisy

odpisový daňový štít = odpisy * daňová sadzba

úrokový daňový štít = úroky z úverov * daňová sadzba

leasingový daňový štít = leasingové splátky * daňová sadzba

Neutrálna inflácia – ceny výstupov rastú rovnako ako cena vstupov.

Priemerný ročný index inflácie – geometrický priemer ročných indexov inflácie.

Požadovaná miera výnosnosti projektu

1. náklad kapitálu – stimul (brzda) k investovaniu
2. nástroj výberu investičného projektu
3. zohľadňovanie faktoru času – zloženým úrokovaním rešpektuje čas (čím dlhší časový úsek, tým podstatnejší vplyv)

Ak je požadovaná miera výnosnosti projektu:

1. premenlivá – vzdialenejšie peňažné toky – väčšie riziko
2. konštantná – diskontná sadzba za vzdialenejšie časové toky to už berie do úvahy zdanenie zisku.

i_r = i_n . (1-T) ,kde i_r – úroková miera po zdanení; I_n – úroková miera pred zdanením; T – daňový koeficient (daňová sadzba)

Aj úroky z úveru (súčasť priemerných nákladov kapitálu) musia zohľadňovať daňový koeficient – inak sa zvyšuje požadovaná výnosnosť potom klesá NPV. Je potrebné aktualizovať peňažné toky z investície.

Náklady (cena) kapitálu – výdaj, ktorý musí zaplatiť podnik za získanie rôznych foriem kapitálu (dlhu, akciového kapitálu, nerozdeleného zisku a pod.); alebo miera výnosnosti požadovaná investormi, ktorí vkladajú peniaze do podniku (t. j. súvisí s mierou rizika, ktoré investor podstupuje pri investovaní); alebo: minimálna výnosnosť, ktorú podnik musí dosiahnuť z nových investícií (predpokladá sa, že tá nová investícia je rovnako riziková ako doterajšie podnikanie) – v % z hodnoty kapitálu.

Náklady kapitálu = priemerné náklady celkového kapitálu používaného podnikom.

Náklady jednotlivých druhov kapitálu – výdaj, ktorý podnik musí zaplatiť za získanie príslušných druhov kapitálu (napr. náklady dlhov, prioritného kapitálu, kmeňového kapitálu a pod.).

Priemerné náklady celkového podnikového kapitálu – priemerný výdaj, ktorý podnik musí zaplatiť za získanie všetkých druhov kapitálu. Závisia od nákladov jednotlivých druhov kapitálu, od podielu jednotlivých druhov kapitálu na celkovom kapitále podniku.

Náklady na obstaranie kapitálu – závisia od doby splatnosti kapitálu, stupňa rizika, ktoré investor podstupuje a od spôsobu úhrady nákladov kapitálu podnikom.

Čím je dlhšia doba splatnosti, tým viac rastie náklad kapitálu. Riziko, ktoré investor podstupuje, tiež zvyšuje náklad kapitálu.

Ak náklady kapitálu znižujú daňový základ, znižuje to náklad kapitálu. Ak sú náklady kapitálu hradené zo zisku po zdanení → drahšie.

Druhy kapitálu (podľa rastúcich nákladov): krátkodobý dlh (krátkodobý cudzí kapitál), strednodobý a dlhodobý dlh, akciový kapitál (aj nerozdelený dlh).

Náklady dlhu

Kapitál formou dlhu, emisiou obligácií. Úrok z úveru znižuje zisk pre účel zdanenia.

kde E – emisné náklady (podiel z hodnoty emisie v trhovej cene); i – úrok z obligácií.

Ak trhová cena obligácie sa nerovná nominálnej cene obligácie → potrebné vypočítať: výnosové percento do doby splatnosti:

Náklady akciového kapitálu upisovaním prioritných akcií

Náklady nerozdeleného zisku

Nerozdelený zisk – časť zisku po zdanení, tvorbe rezervných fondov, vyplatení dividend. Podobne ako náklady na získanie kmeňových akcií (ale tu nie sú žiadne emisné náklady).

Náklady finančnej tiesne

Finančná tieseň – ak firma začne nedodržiavať svoje záväzky voči veriteľom.

Náklady úpadku – všetky priame a nepriame náklady, ktoré sú následkom finančných problémov firmy. Náklady vyplývajúce z konfliktu záujmov medzi majiteľmi akcií a manažérmi, či veriteľmi.(manažérmi – výhodnejšie ceny akcií pre manažérov, kontrola činnosti manažérov (audity); veriteľmi (vlastníkmi obligácií) – obmedzenie vyplácania dividend, ďalších emisií obligácií,…)

Priemerné náklady kapitálu

Používa ako základ stanovenia požadovanej výnosnosti, stanovenie optimálnej výšky celkových kapitálových výdavkov podniku; rozhodovacie kritérium pre výber optimálnej kapitálovej štruktúry podniku.

Pri stanovení požadovanej výnosnosti je potrebné zohľadniť štruktúru kapitálového krytia projektu - či je rovnaká ako kapitálová štruktúra podniku); a podnikateľské riziko projektu - či je rovnaké ako podnikateľské riziko firmy ako celku.

Náklady jednotlivých druhov kapitálu (a tým aj priemerné náklady kapitálu) závisia od celkovej výšky kapitálu. Medzné (marginálne) priemerné náklady kapitálu – náklady ďalšieho prírastku kapitálu firmy.

Pre výpočet celkovej optimálnej výšky kapitálových výdavkov podniku – pokiaľ ešte realizovať investičné projekty.

kde R – ročné priemerné náklady; O – ročné odpisy; i – požadovaná výnosnosť (úrok) – minimálna výnosnosť, ktorú musí projekt zaistiť; J – investičný náklad; V – ostatné ročné prevádzkové náklady (celkové prevádzkové náklady – odpisy).

Alebo podľa vzťahu:

kde L – likvidačná cena dlhodobého majetku, n – doba životnosti investície

V prípade, že neuvažujeme o likvidačných nákladoch, potom platí vzťah:

kde D – diskontný náklad; J – investičný náklad; Vi – diskontované ostatné ročné prevádzkové náklady (celkové prevádzkové náklady – odpisy); N – doba životnosti

V prípdade, že uvažujeme s likvidačnými nákladmi, použijeme vzťah:

kde L je diskontovaná likvidačná cena investície

Stále porovnávame projekty s rovnakou dobou životnosti! Ak máme rozdielnu životnosť dvoch dvoch projektov, treba previesť na spoločnú dobu životnosti prostredníctvom ekvivalentu priemerných ročných nákladov:

IRRM , alebo MIRR je taká miera výnosnosti (úroková miera), pri ktorej sa kapitálový výdaj rovná diskontovanej terminálovej hodnote investičného projektu.

Terminálová hodnota IP = suma budúcich hodnôt jednotlivých peňažných príjmov projektu ku koncu životnosti projektu, vypočítaný podľa požadovanej výnosnosti projektu.

Vychádza sa zo vzorca:

Investície predstavujú použitie úspor k výrobe kapitálových statkov, za čím sa môže skrývať vývoj nových technológií, získanie ľudského kapitálu, postavenie budov a pod. Investície znamenajú obetovanie istej dnešnej hodnoty za účelom budúcej, teda neistej hodnoty. Predstavujú rozdiel medzi HDP a spotrebou

Hrubé investície predstavujú prírastok investičných statkov (investičného majetku) za isté časové obdobie. Kvantitatívne to môžeme vyjadriť ako prírastok hmotného a nehmotného investičného (dlhodobého) majetku a zásob.

Čisté investície sú hrubé investície znížené o znehodnotený kapitál.

Miera investície je relatívny ukazovateľ, ktorý vyjadruje podiel hrubých investícií na hrubom domácom produkte.

Investície podniku sú rozsiahlejšie väčšie výdavky, ku ktorým sa očakáva premena na budúce finančné príjmy behom dlhého časového obdobia. Väčšinou sa delia na hmotné, nehmotné a finančné investície.

Investície v najstaršom ponímaní predstavujú ekonomická činnosť, pri ktorej sa subjekt (jednotlivec, podnik, štát) vzdáva svojej súčasnej spotreby s cieľom zvýšiť svoju spotrebu v budúcnosti

Odložená spotreba, ktorá predchádza investovaniu je potom úspora z HDP.

Odložená spotreba sa delí na:

• nespotrebovaná súčasť HDP – vecne má podobu investičných statkov
• úspory domácnosti + firemné úspory (vo forme odpisov nerozdeleného zisku)

S = Y – C

S predstavuje úspory z HDP (odložená spotreba), Y predstavuje HDP, C predstavuje spotrebu

HDP – výdavková metóda

HDP (Y) sa pri abstrakcii od čistých vývozov a verejných výdavkov môže vyjadriť ako súhrn výdavkov na spotrebu a výdavkov na hrubé investície (I). To znamená nasledovné:

Y = C + I

Z predošlých dvoch vzťahov potom vyplýva, že I = S (čiže investície sa rovnajú úsporám).

Ak uvažujeme aj existenciu verejných výdavkov (G! a čistý vývoz (EX-IM), potom HDP zahŕňa okrem výdavkov na spotrebu a investícií aj tieto ďalšie výdavky, t.j.

HDP = C + I + G + (EX – IM)

Teda investície sa rovnajú rozdielu medzi HDP a súčtom spotreby, verejných statkov a čistého vývozu:

I = HDP – (C + G + EX – IM)

Účinky investícií

Investície majú zásadný vplyv na budúci vývoj HDP, spotreby a ďalších výdavkov

Rozoznávame dva druhy účinkov investícií:

1. dôchodkový účinok - vyvolá radu ďalších agregovaných výdajov a tým aj rast nominálneho HDP. Tento rast je vďaka výdavkovému multiplikátoru niekoľkonásobne vyšší ako samotná výška investície. Má okamžitý vplyv na dopyt po investičných a spotrebných statkov, prejaví sa bez oneskorenia.
   
   (o koľko vzrastie HDP, ak investície vzrastú o jednotku)
   V otvorenej ekonomike závisí nie len od hraničného sklonu k spotrebe (rast zvyšuje hodnotu multiplikátora), ale aj na hraničnom sklone k dovozu (rast znižuje hodnotu multiplikátora). Okamžitý vplyv na dopyt po investičných aj spotrebných statkoch.
2. kapacitotvorný účinok – pozostáva v obnove či zvyšovaní inštalovaných kapacít, dosiahnutých pomocou investovania
   • prejaví sa s oneskorením – až po dokončení investícií, obnove, rozšírení majetku, t.j. zvýšením výrobných kapacít, a teda strany ponuky.
   • umožňuje rast potenciálneho HDP

Investície majú okamžitý efekt aj význam pre dlhodobý rast. Je dôležité, aby oneskorenie medzi dôchodkovým a kapacitným účinkom investície nebolo príliš veľké, pretože inak dochádza k posilneniu inflačných tendencií v ekonomike!

Rozlíšenie investícií z makroekonomického hľadiska

Hrubé investície predstavujú prírastok investičných statkov za dané obdobie:

• tvorby hmotných fixných aktív (budovy, stroje, zariadenie)
• zmeny stavu zásob
• nehmotné fixné aktíva (licencie, know-how, …)

Miera investícií sa meria ukazovateľom miery investícií (meria intenzitu investovania) = tvorba hrubého fixného kapitálu/HDP. V USA sa pohybuje okolo úrovne 19 %, v Európe okolo 20 %.

Inflácia vplýva na nárast kapitálových výdavkov (obstarávacia cena investície, ocenenie obežného majetku zahrnutého do kapitálových výdavkov). Vplýva aj na peňažné príjmy z projektu (rast cien vyrábaných výrobkov, ale aj spotrebovaných materiálov, mzdových nákladov atď.) – vzťah medzi rastom realizačných cien a rastom cien vstupov (niekedy predpoklad neutrálnej inflácie). Diskontná sadzba (požadovaná výnosnosť) je ovplyvňovaná tiež . Stúpa (↓ diskontované peňažné príjmy) výstupy.

Pri NPV vplyv inflácie možno vyjadriť buď použitím nominálnej diskontnej sadzby, alebo použitím reálnej diskontnej sadzby.

Pri použití nominálnej diskontnej sadzby treba peňažný príjem vyjadriť v nominálnej podobe (vrátane očakávanej inflácie). Pri použití reálnej diskontnej sadzby treba peňažný príjem vyjadriť v reálnej podobe (nominálna znížená o vplyv inflácie). Výsledok musí byt rovnaký!

N = ((1 + R) . (1 + I)) – 1 , kde N – nominálna diskontná sadzba; R – reálna diskontná sadzba; I – koeficient inflácie

I – koeficient ročnej inflácie. NPVI < NPV. Môže však nastať: NPV > 0 (prijať projekt), ale NPVI < 0 (zamietnuť, najmä pri kapitálovo náročnejších projektoch).