Byrokracia je administratívny aparát (rozhodnutie prijaté formou zákona).
Byrokracia je realizátorom verejných výdavkov (ministerstvá a nižšie orgány budú rozhodovať komu koľko).
Existujú dva teoretické prístupy k byrokracii:
- Weberovská koncepcia – hovorí o tom, že byrokracia háji záujmy väčšiny, bude realizovať záujmy občanov, no iba za podmienok ak sú presne a priori určené všetky pravidlá. Predstavuje skoro vojenský režim, riadi sa vopred určenými pravidlami v prospech občanov. Predpokladá sa, že každá aktivita by mala byť v týchto pravidlách zahrnutá, čo prax tomu veľmi neodpovedá.
- Niskanenov-Parkinsonov prístup – predpokladá, že byrokracia nemusí realizovať záujmy občana, verejné záujmy, ale môže, ak to povoľujú pravidla, presadzovať i vlastné záujmy. Pri tomto prístupe záujmom (cieľom) je maximalizácia výška rozpočtu, pretože objem finančných prostriedkov, s ktorými bude nakladať je priamo úmerná jej moci.Hypotézy:
- maximalizuje výšku rozpočtu – moc
- výška rozpočtu nemôže klesnúť pod výšku celkových nákladov administratívy (veľmi ťažko a znižuj administratívne výdavky jednotlivých verejných inštitúcií)
- výška rozpočtu vyjadruje hraničný sklon politickej moci k plateniu za služby byrokracie, t. j. vlastne hraničný úžitok činnosti administratívy z pohľadu politika
- byrokracia a politická moc = výmena špecifického statku za špecifický rozpočet (špecifickým statkom je služba byrokracie politikovi)
Parkinsonove zákony:
- úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet konkurentov
- úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom
- ak existuje čo i len jedna možnosť na odsunutie dôležitého…