Dane ovplyvňujú všetky ekonomické subjekty. Nemali by však brániť podnikaniu a nemali by spôsobovať daňovú distorziu – rozptýlenie. Uvalená daň na daňový subjekt nemusí znamenať, že daný subjekt ponesie daňové bremeno. V praxi dochádza k tzv. presunu daňového bremena medzi subjektmi a odvetviami. Daňou je zaťažený v skutočnosti niekto iný ako sa bolo v úmysle.
typy incidencie:
- formálna incidencia – vyjadruje na koho je daň uvalená
- reálna incidencia – vyjadruje kto v skutočnosti ponesie daňové bremeno
Daňové bremeno
Posun dopredu na spotrebiteľa
Posun dopredu môže byť 100 %, môže byť viac alebo menej ako stopercentný.
Predpokladajme dôchodkovú daň, ktorou sa zaťažuje korporácia (výrobca), v isto priemysle. Ak sa uplatní dodatočná daňová sadzba pre tento priemysel, pri výrobných nákladov 5 € a pri predajnej cene 7 € výrobca dosahuje zisk 2 €. Zvýšeným daňovým bremenom dôjde k zvýšeniu dane o, napr. 1 €. Ak si subjekt chce zachovať zisk na rovnakej úrovni, musí zvýšiť predajnú cenu. Predajná cena sa zvýši na úroveň 8 €.
Posun dopredu daňového bremena (či daňové bremeno ponesie ten subjekt), bude záležať od elasticity (pružnosti) ponuky a dopytu na danom trhu.
Vplyv elasticity dopytu (sklon krivky) na daňový posun (incidenciu)
Vplyv elasticity dopytu (sklon krivky) na daňový posun (incidenciu)
Výrobcovi sa podarí presunúť daňové bremeno na spotrebiteľa o 100 %.
Úplný presun daňového bremena na spotrebiteľa
Pri prvom grafe predpokladáme nulovú elasticitu dopytu (napr. dopyt po existenčných statkoch).
Pri druhom predpokladáme nekonečnú elasticitu ponuky (napr. pri statkoch, po ktorých dopyt je výrazne nenasýtený – módny hit).
Úplný presun daňového bremena na spotrebiteľa
Výrobcovi sa podarí presunúť daňové bremeno na spotrebiteľa tým viac, čím je elasticita dopytu nižšia a krivka dopytu vertikálnejšia, alebo elasticita ponuky väčšia a krivka ponuky horizontálnejšia.
Žiadny presun daňového bremena na spotrebiteľa
Výrobcovi nepodarí presunúť daňové bremeno a celé daňové bremeno ponesie sám.
Žiadny presun daňového bremena na spotrebiteľa
Pri prvom grafe predpokladáme elasticitu ponuky nulovú, výrobca vyrobí vždy také isté množstvo výrobkov pri rôznych cenách (v krátkom období nie sú k dispozícií výrobné). Krivka ponuky je vertikálna, posun sa nemôže uskutočniť. Pri druhom grafe je elasticita dopytu nekonečná (spotrebiteľ je ochotný kúpiť akékoľvek množstvo pri jednej cene, za daný tovar viac nezaplatí – ide o statky dlhodobej spotreby, napr. nehnuteľnosti). Výrobcovi sa podarí tým menej presunúť daň na spotrebiteľa, čím je ponuka neelastickejšia, alebo menej elastická a krivka ponuky zvislejšia, alebo čím je elasticita dopytu vyššia a krivka dopytu vodorovnejšia.
Daňou môže byť zaťažený i predávajúci. Grafy sú podobné ako pri výrobcovi. Dôsledok: pri daňovom zaťažení predávajúceho dochádza na čiastkovom trhu k zvýšeniu ceny daného tovaru a zníženiu množstva predávaného tovaru.
Daňou môže byť zaťažený i spotrebiteľ (spotrebné dane). Ak cena tovaru v dôsledku uvalenia dane sa zvýši, požadované množstvo poklesne a posúva sa dopytová krivka. V dôsledku zaťaženia spotrebiteľa na trhu s daným výrobkom dôjde k poklesu požadovaného množstva.
Vplyv uvalenia dane na správanie sa výrobcu a národného hospodárstva ako celku
Vplyv uvalenia dane na správanie sa výrobcu a národného hospodárstva ako celku
V podmienkach nedokonalej konkurencie, v monopole, výrobca optimalizuje svoj zisk, ak MR = MC. Pri monopole je trhový dopyt rovný individuálnemu dopytu (je iba 1 výrobca). MR je klesajúca funkcia dopytu (prvá derivácia). Hraničné náklady najprv klesajú, potom stúpajú.
Zvýšenie daní spôsobí (buď alebo):
- zvýšenie MC (hraničné náklady) – posun hraničných nákladov do MC´
- zníženie MR (hraničné príjmy)
Uvalením dane sa zvyšujú MC, krivka MC sa posunie doľava hore, rovnováha bude pri q1. Výrobca znižuje výrobu.
Zvyšovanie daní má za následok rast cien v danom odvetví a pokles trhového množstva daného tovaru. To vo všeobecnosti povedie k zvyšovaniu ceny a k znižovaniu vyrábaných tovarov v celom národnom hospodárstve.
Pri tvorbe daňového systému je potrebné sledovať daňové posuny a mali by sa voliť také dane, pri ktorých nedochádza k daňovým posunom (distorziám). Dane predstavujú fenomén, ktorý ovplyvňuje správanie sa ekonomických subjektov, a to pozitívne alebo negatívne.
Prípad zvýšenia AD > AS a zvýšenie CPI
Posun dozadu na zamestnanca
Ak chce výrobca znížiť výrobné náklady, zníži mzdové náklady. Znížiť mzdu len tak ľahko nemôže (odbory). Ale môže znížiť počet zamestnancov.. Efektom je situácia, kedy zamestnanci vykonávajú za tú istú mzdu väčší objem práce.
Posun daňového bremena dozadu na zamestnanca
Výrobcovi sa nepodarilo presunúť daňové bremeno na spotrebiteľa (zvýšiť cenu svojho výrobku).
Variabilnou zložkou výrobných nákladov je aj mzda. Výrobca bude mať snahu znížiť reálnu mzdu o veľkosť daňového zaťaženia. Výrobcovi sa podarí posunúť daňové bremeno dozadu na zamestnanca tým viac, čím je elasticita dopytu po práci vyššia a elasticita ponuky práce nižšia.