Podstata a štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy
Základ verejnej sústavy každej krajiny tvorí verejná rozpočtová sústava (verejné rozpočty). Pod pojmom verejná rozpočtová sústava nerozumieme len štátny rozpočet. Verejná rozpočtová sústava závisí od správneho usporiadania krajiny (štruktúry), verejnej správy a vlády. Štruktúra verejnej správy je determinovaná od štátoprávneho usporiadania (federácia, spolková republika, unitárny štát, …). Zároveň závisí aj od historického vývoja, tradícií, politických faktorov a v menšej miere od ekonomických faktorov.
Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy:
- sústava rozpočtovo-finančných orgánov, ktorá predstavuje subjektívnu stránku verejnej rozpočtovej sústavy (rozpočet obce – miestna samospráva)
- sústava rozpočtovo-finančných operácií, ktorá predstavuje objektívnu stránku verejnej rozpočtovej sústavy (množstvo finančných a peňažných operácií – fiškálne, kreditné, sekuritné, asekuračné, tovarovo-peňažné)
- sústava verejných rozpočtov, ktorá predstavuje javovú formu verejnej rozpočtovej sústav, tzn. aké rozpočty vchádzajú do verejnej rozpočtovej sústavy
Verejný rozpočet je akýkoľvek rozpočet na ktorejkoľvek úrovni zostavený ktorýmkoľvek subjektom verejnej správy. Verejné príjmy sú príjmy všetkých verejných rozpočtov.
Do sústavy verejných rozpočtov vo všeobecnosti zahŕňame:
- nadnárodný rozpočet
- ústredný rozpočet (federatívny rozpočet, štátny rozpočet)
- rozpočty územných samospráv
- rozpočty verejných podnikov a neziskových organizácií
Rozpočtová sústava v SR
Do rozpočtovej sústavy SR patrí:
- štátny rozpočet SR
- rozpočty vyšších územných celkov (samostatných krajov)
- rozpočty obcí
- mimorozpočtové fondy
Sem patria:- nemocenské, zdravotné a dôchodkové poistenie
- štátne
- účelové fondy na rôznych úrovniach verejných financií (Fond národného majetku
- rozpočty verejných organizácií
Členenie verejných príjmov
Verejnými príjmami rozumieme všetky príjmy verejných rozpočtov v rámci verejnej rozpočtovej sústavy.
Verejné príjmy podľa spôsobu nadobudnutia delíme na:
- neúverové
- úverové
Podľa objemu zdrojov:
- daňové
- nedaňové
Podľa spôsobu použitia:
- bežné – pravidelne opakujúce sa príjmy zabezpečujúce bežný chod danej inštitúcie
- kapitálové – nepravidelné
Neúverové príjmy
Dane
Dane sú platba:
- obligatórna (povinná) – povinnosť daná zákonom alebo na základe zákona
- nenávratná – nebudeme očakávať, že sa nám niekedy v dôsledku odvedenia daní zvýši peňažná zásoba
- neúčelová – daň sa nevyberá za konkrétnym účelom
- neekvivalentná – nie presne toľko v podobe verejných statkoch sa nám vráti, koľko sme zaplatili v podobe daní
- spravidla pravidelná
Do daňových príjmoch zaraďujeme aj iné príjmy, ktoré nemusia spĺňať všetky uvedené charakteristiky:
- asignačná daň
V slovenskej daňovej sústave ju nemáme. Je to taká daň, kde daňovník si môže vybrať z dopredu stanovených účelov, na ktorý účel sa jeho platba má použiť – nespĺňa podmienku neúčelovosti. Napr. V Taliansku, si občan môže vybrať medzi výnosom použitým pre náboženské činnosti, alebo pre kultúrne pamiatky a podujatia. Patrí do skupiny individuálnych dôchodkových daní. - negatívna daň
Autorom tejto dane je Milton Friedman. Príjem sa zdaňuje až od istej hranice. Nižšie príjmy sú vyrovnávané občanom formou dotácií z verejných rozpočtov, t. j. nespĺňa podmienku obligatórnosti, pretože daň platia iba tí, ktorých príjem je nad istou hranicou a tí, ktorí majú príjem pod touto hranicou daň neplatia, práve naopak, dostávajú finančné prostriedky od štátu. Je to individuálna dôchodková daň. - jednorázová daň
Využívala sa v minulosti, hlavne v stredoveku, kedy takého dane boli zavedené na vyrovnanie štátnej pokladne pri financovaní vojen – nespĺňala charakter pravidelnosti. - clo
Špeciálna platba, ktorá má charakter daní. Nespĺňa podmienku pravidelnosti, pretože sa vyberá len na základe nejakej skutočnosti, ktorá určuje colná politika.
Vo všeobecnosti sa do daňových príjmov zarátavajú aj tzv. parafiškálne dane. Sú to obligatórne platby, kde povinnosť je určená na základe zákona. Sú pravidelné, sú neekvivalentné, sú nenávratné, no sú určené na presný účel, čiže nespĺňajú charakter neúčelovosti. Ide o povinné odvody do celoštátnych fondov, t. j. do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Daňové zaťaženie je predmetom sledovania všetkých krajín. Preto krajiny sledujú daňové zaťaženie, napr. prostredníctvom daňovej kvóty. Častejšie sa používa tzv. súhrnná daňová kvóta.
Poplatky
Poplatky sú platba:
- účelová – vyberá sa s konkrétnym účelom a súvisí s poskytovaním konkrétnych verejných statkov.
- dobrovoľná – občan by sa mal sám rozhodnúť, či daný verejný statok potrebuje, a keď potrebuje, tak aj zaplatí poplatok. Poplatok je vždy nižší, ako by bola cena určená na trhu.
- ekvivalentná – mal by byť zabezpečená požiadavka ekvivalencia – úžitok = náklad.
Poplatky sa delia na:
- užívateľské poplatky – komunálny odpad
- správne poplatky – vystavenie rodného listu, výpis registra trestov…
Z hľadiska príjmov nepredstavujú pre štát veľkú položku, ale pre obce z hľadiska príjmov predstavujú často krát vyššiu položku ako miestne dane.
Úverové príjmy
Pôžičky
Pôžičky sú:
- návratné platby – zvýšenie peňažnej zásoby spôsobí zníženie peňažnej zásoby v budúcnosti
- dobrovoľné platby
- nepravidelné platby
- účelové – neúčelové
Dotácie (granty)
Dotácie znamenajú presun verejných prostriedkov v rámci verejnej sústavy.
Tento presun môže byť:
- na tej istej úrovni (presun finančných prostriedkov zo štátneho do miestnych rozpočtov).
- presun rozpočtov medzi úrovňami (presun finančných prostriedkov z jedného miestneho rozpočtu do druhého miestneho rozpočtu)
Dotáciou sa zvyšuje príjem daného rozpočtu, ale celkové verejné príjmy sa nemenia. Pri všetkých ostatných základných položkách dochádza k rastu (poklesu) finančných prostriedkov.
Verejné príjmy v celku ako také plnia 3 základné funkcie:
- alokačná funkcia (fiškálna funkcia)
Je to základná funkcia a jej podstatou je zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na odfinancovanie verejných výdavkov. Za týmto účelom verejné príjmy vznikajú. - redistribučná funkcia (progresívne dane)
- tretia je stabilizačná funkcia – progresívna daň môže vystupovať i v stabilizačnej funkcií, pretože v čase expanzie zmierňuje rast AD (agregátneho dopytu) a v čase recesie spomaľuje pokles AD.