Skúmať verejné výdavky, verejné výdavkové programy a verejné projekty možno dvoma spôsobmi:
- čistý finančný prístup – iba vzťahy medzi príjmami a výdavkami
- reálny finančný prístup – pôsobenie verejných príjmov a verejných výdavkov na reálne ekonomické subjekty a na ich rozhodovanie
Podstata a funkcie verejných výdavkov
Verejné výdavky patria medzi najstaršie a najširšie pojmy. Základný cieľom verejných výdavkov je financovať verejné potreby. Verejné výdavky sú tok finančných prostriedkov, ktoré sú v rámci verejnej rozpočtovej sústavy alokované na realizáciu rôznych fiškálnych funkcií štátu (resp. vlády, VÚC, miest a obcí) a to na základe princípov nenávratnosti a neekvivalentnosti.
Verejné výdavky plnia základné funkcie verejných financií:
- alokačnú – financovanie statkov zabezpečovaných verejným sektorom
- redistribučnú – zmierňovanie nerovnosti spôsobenej trhovým mechanizmom
- stabilizačnú – ovplyvňovanie veľkosti (rast/pokles) agregátneho dopytu a tým zmierňovanie cyklického vývoja ekonomiky
Najstaršími verejnými výdavkami sú výdavky na:
- prvými verejnými výdavkami boli výdavky na financovanie činnosti samostatnej vlády, štátnej a miestnej správy, vrátane ich rôznych orgánov, inštitúcií a organizácii
- výdavky na financovanie obrany a bezpečnosti a financovanie súdnictva
- neskôr sociálne, kultúrne, vzdelávacie, ekologické a iné výdavky
Verejné projekty a verejné výdavkové programy
Sociálne a politické krízy vo vyspelých ekonomikách vyvolali koncom 19. storočia potrebu financovať nielen činnosť už spomínaných inštitúcií, ale aj konkrétne verejné projekty a tiež celé verejné výdavkové programy. Verejný výdavkový program (výdavky na obranu) je užší pojem ako verejné výdavky a verejný projekt je najužší pojem (v rámci výdavkov na obranu pomôžeme vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši).
Verejné projekty a verejné výdavkové programy predstavujú precíznejšie vymedzenie účelu použitia finančných prostriedkov z verejnej rozpočtovej sústavy.
Pri verejných projektoch a verejných výdavkových programoch dochádza ku korekcii nespravodlivosti voči určitým skupinám obyvateľstva podľa vopred stanovených kritérií.
V praxi verejné výdavkové programy môžu:
- zaktivizovať určité ekonomické subjekty (napr. podpora malých a stredných podnikateľov a pod.)
- podporovať rozvoj určitých konkrétnych odvetví (napr. informačné systémy)
- rozšíriť určité ekonomické aktivity (napr. verejnoprospešné práce, vytváranie pracovných miest, rekvalifikácie a pod.)
Verejné výdavkové programy
Verejné výdavkové programy majú ciele, predpokladajú postup a časový harmonogram a pozostávajú z nadväzujúcich krokov.
Sú komplexnejším pojmom a označujúcich činnosť rôznych verejných projektov a väzieb medzi subjektmi verejného ako aj súkromného sektora.
Rast verejných výdavkových programov a verejných programov je v súčasnosti vyvolávaný najmä:
- Rozširovaním medzinárodnej spolupráce
Verejné projekty a verejné výdavkové programy sú financované či už čiastočne na princípe spoluúčasti alebo úplne z verejných prostriedkov vytváraných v rámci nadnárodných štruktúr a ich rozpočtov - Časovým faktorom a rozvojom tretieho sektora
Verejné výdavky sú spojené s rozpočtovými obdobím, ktoré je spravidla 1 kalendárny rok.
Verejné projekty a verejné výdavkové programy majú často dlhodobý charakter, (viac ako rozpočtové obdobie 1 rok) - Non-profit sektorom
Je to neštátny, neziskový alebo tretí sektor, ktorý je funkčne príbuzný verejnému sektoru.
Verejné projekty a verejné výdavkové programy sú v rámci tohto sektora financované viaczdrojovo: verejná rozpočtová sústava + súkromný sektor, granty, sponzoring, vlastná činnosť neziskových organizácii a pod.
Verejné výdavky sú finančné prostriedky v určitom objeme a štruktúre a s určitými zásadami prideľovania, čerpania a kontroly plnenia.
Verejné programy a verejné výdavkové programy sú vecné ekonomické procesy a činnosti realizované rôznymi subjektmi podľa určitých vopred stanovených zásad na dosiahnutie konkrétnych cieľov.
Ukazovatele verejných výdavkov
- Objem verejných výdavkov v nominálnom vyjadrení
- tento ukazovateľ má nízku vypovedaciu schopnosť, lebo verejné výdavky ovplyvňuje HDP, počet obyvateľov, cenový vývoj a pod.
- podielové ukazovatele
- verejné výdavky na jedného obyvateľa – ani tento ukazovateľ nepodáva informáciu o charaktere faktorov a o ich zmenách
- podiel verejných výdavkov na HDP – zohľadňuje skutočnosť, že verejné výdavky sa vyvíjajú v rámci ekonomického systému
- ukazovatele analýzy dynamiky verejných výdavkov
- elasticita verejných výdavkov vo vzťahu k HDP
- hraničný sklon verejných výdavkov k HDP – prírastok výdavkov v % k percentuálnemu prírastku HDP:
- ukazovatele proporcie vo vnútri celkových výdavkov
- pre dynamiku verejných výdavkov a pre analýzu zmien v ich štruktúre je možné použiť napr. ukazovatele proporcií medzi
Faktory ovplyvňujúce objem, štruktúru a dynamiku verejných výdavkov
Rastúci trend verejných výdavkov a spôsobujú tieto faktory:
- rozsah a štruktúra aktivít štátu – vyplýva z funkcií historických, kultúrnych, etických a pod.
- faktory súvisiace s objektívmi príčinami:
- geografické faktory – napr. prírodné katastrofy
- demografické faktory – zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť a pod. ovplyvňujú objem transferov
- urbanistické faktory –napr. veľké investície na rozvoj infraštruktúr, služieb a pod.
- technicko-technologické faktory – potreba štátnej asistencie v zavádzaní významných objavov, inovácií a pod.
- výdajové šoky – sú tiež objektívneho rázu: prírodné, politické katastrofy, rozpínavosť byrokracie a jej neefektívnosti a pod.
- demonštračný efekt – ak obyvatelia pod vplyvom príkladov zo zahraničia vyvíjajú tlak na miestne autority (vládu, mesto, obec), aby poskytovali určité služby formou verejných služieb
- fiškálna ilúzia – nevedomosť občanov, že požiadavka rastu VV môže viesť k nadspotrebe a neefektívnosti
- indukované príčiny – skupina faktorov skôr následných alebo indukovaných t. j. zapríčinených prvotne niečím iným, ako sú uvedené faktory
Prejav neekvivalentnosti a nenávratnosti
- Vedie k absencii priamej väzby medzi verejnými výdavkami a spotrebiteľmi verejných statkov a služieb alebo príjemcami transferov. Aj keď je tu spätná väzba v podobe daňového zaťaženia, nemusia sa spotrebitelia verejných statkov a príjemcovia transferov správať racionálne, môže dochádzať k nadspotrebe a k rastu verejných výdavkov. Transfery môžu pôsobiť demotivačne.
- Môže viesť k rastu verejných výdavkov pod vplyvom špecifického charakteru statkov a služieb, produkovaných vo verejnom sektore.
- nižšia citlivosť verejného sektora na technologický vývoj a nižšia substituovateľnosť živej práce technikou
- tlak zamestnancov verejného sektora na rast miezd, rovnako ako v privátnom sektore (ale bez odpovedajúceho nárastu produktivity práce)
N. B.: Baumolov zákon:
Vysvetľuje rast verejných výdavkov pod vplyvom rastu sociálnych transferov a to vo väzbe na vývoj sociálnej politiky, sociálneho zákonodarstva a na demografický vývoj. Historicky to potvrdzuje i realizácia „politiky štátu blahobytu“ (welfare state) v rade európskych krajín hlavne po 2. sv. vojne (napr. Švédsko dodnes)
Štruktúra verejných výdavkov
- časové hľadisko
- bežné výdavky – financovanie bežných každoročne sa opakujúcich potrieb (napr. výdavky ŠR, MR a pod.). Podstatnú časť tvoria mandátové výdavky, ktoré sú určované formou zákona alebo zmluvy. Ide napr. o výdavky na školstvo, zdravotnú starostlivosť a pod.). Bežné výdavky majú neinvestičný, prevádzkový charakter
- kapitálové výdavky – financovanie investičných potrieb a majú dlhodobejší charakter a spravidla sú jednorazové.
Vynakladajú sa na financovanie:- konkrétnych investícií verejného sektora
- na splácanie investičných úverov a pôžičiek z emisie strednodobých a dlhodobých cenných papierov
- podľa rozpočtovej skladby
- nenávratné výdavky – rozhodujúca časť výdavkov má nenávratný a neekvivalentný charakter
- návratné výdavky
V určitých prípadoch majú aj návratný charakter:- návratné pôžičky realizované medzi jednotlivými rozpočtami, sú spravidla bezúčelové
- finančné investovanie, napr. terminované vklady v bankách, nákup dlhopisov, a pod.
- podľa spôsobu a dôsledkov alokácie verejných výdavkov
- alokačné verejné výdavky – finančné prostriedky na zabezpečenie verejných statkov
- redistribučné verejné výdavky – zmierňovanie nerovností v príjmoch (sociálne transfery)
- stabilizačné verejné výdavky – uplatňovanie stabilizačnej politiky, najmä fiškálne politiky (vládne výdavky na tovary a služby, vládne investície, subvencie k cenám a výkup poľnohospodárskych aj iných produktov, podpora podnikania a pod.